Irish Idiot (Niall Horan)

40.časť

Niall

,,Radšej si k tomu sadni, Cass," šepol som, keď sa Cassie s rukami založenými na hrudi postavila predomňa.

Bezslova poslúchla a potichu prešla do kuchyne, v ktorej musel už niekto predtým zasvietiť.

S malou dušičkou som sa vybral za ňou. Moje pľúca pracovali niekoľkokrát rýchlejšie ako by bolo normálne. Premohla ma nervozita a práve vďaka nej som musel stále niečo robiť s rukami, ktoré mi dovtedy len bezvýznamne viseli pri tele.

Odsunul som stoličku oproti Cassie. Bola studená, no nemal som jediný dôvod sa s tým zaoberať, hoci mi bola hrozná zima a cítil som, že už dlho pri vedomí nevydržím.

,,Fajn. Takže. Takže. Cassie... No," tie slová zo mňa postupne vychádzali a aj keď som presne vedel, čo chcem povedať, nedokázal som. Zlomil by som jej s tým srdce.

Cassie sa zhlboka nadýchla a vstala zo stoličky. Kým ku mne kráčala, tvár jej horela nedočkavosťou a zároveň aj obavami.

Očakávajúc, že si sadne na stoličku vedľa mňa, vyložil som si ruky na stôl pred seba a snažil som sa aspoň trošku ukľudniť. No kto by dokázal byť kľudný po noci, akú som prežil ja?!

Cassie mi rukou naznačila, aby som sa trochu odsunul, načo som sa zatváril nechápavo, no odsunul som sa.

,,Povedzme, že na tebe budem sedieť, až pokým mi to nepovieš," šepla s hanblivým pohľadom upretým do zeme a ja som nestihol zatvoriť ústa od prekvapenia. V tej chvíli som nedokázal ovládnuť svoje srdce, ktoré razom vzbĺklo nedočkavosťou a doslova priťahovalo Cassie na moju hruď.

,,Fajn. Takto to bude lepšie," priznal som a nahlas prehltol, načo sa Cassie nervózne usmiala a o chvíľu už svoje stehná držala pevne pritisnuté k mojim bokom. Nechápal som, prečo je taká nervózna. Na kolenách mi už sedela veľakrát. No jej nervozitu mohla spôsobiť aj skutočnosť, že sa o chvíľu dozvie pravdu. A pravda bolí.

,,Ale je ti jasné, že sedením na mojich kolenách nijako neovplyvníš to, ako rýchlo ti tú pravdu poviem," skusol som si spodnú peru a odhrnul jej z tváre spadnutý pramienok vlasov.

,,Ak mi ju nepovieš, nezleziem z teba," hoci sa snažila znieť úplne pokojne a dokonca aj sladko, aj opitý človek by z jej hlasu vycítil nervozitu a dokonca možno aj slabý náznak hnevu.

,,Mne to vôbec nebude vadiť, drahá Cassidy," zašepkal som jej do ucha. Prevládali vo mne pocity nedočkavosti, no sám som nevedel, načo vlastne čakám.

Možno na to, že sa mi Cassie vrhne na pery. Odpustí mi behom sekundy a žiadnu pravdu k tomu ani potrebovať nebude.

Ak by sa to stalo, tú udalosť by som do smrti nazýval tým najväčším zázrakom v mojom živote. Lenže ja nežijem v žiadnej rozprávke, ale v tvrdej realite.

Jediný zázrak, o ktorý by bolo múdre stáť, môže byť akurát tak vybavenie toho, aby Liam zabudol na tú stávku.

Cassie sa len uškrnula a trochu sa pohmýrila na mojom rozkroku. Z úst mi nechtiac vyšiel slabý vzdych, pričom som zacítil, ako niečo v mojich nohaviciach začalo tvrdnúť. Priznávam sa, že v tej chvíli mi naozaj nedošlo, čo to v skutočnosti bolo.

,,Si na mňa naštvaná a toto robíš len preto, aby si sa dozvedela pravdu, však?" vyzývavo som pozrel na Cassie, ktorej ešte v tej istej sekunde očervenela kompletne celá tvár. Odhalil som ju. Tušil som, že po tej facke sa len tak neukľudní.

Aj keď zrejme nebola moc nadšená tým, že sa rozhodla sadnúť si na moje kolená. Ochotne to však prežila, len aby sa dozvedela pravdu. Čo bola dosť svinská možnosť, ako sa tú hlúpu pravdu dozvedieť.