Irish Idiot (Niall Horan)

18.časť

,,Cassidy Winters! Máš pol minúty na to, aby si mi vysvetlila, čo tu chceš!" naštvane som zvrieskol a zahľadel sa do jej vyľakaných očí, ktoré v tme žiarili ako dva malé hnedé diamanty.

Popravde, vnútri som nebol taký naštvatý, ako som vyzeral navonok. Keď som ju zbadal skrývať sa na zadných sedadlách, zo srdca mi spadol obrovský kameň. Bola pri mne a tak som si nemusel každú sekundu lámať hlavu nad tým, či je v poriadku.

Pri Maddie mi bolo jasné, že je v poriadku. Dnes odišla s rodičmi na nejakú rodinnú oslavu a tam sa jej stopercentne nič nestane. Možno sa opije, ale to predsa k oslavám patrí.

,,Bála som sa ostať sama doma," Cassie si nervózne zahryzla do spodnej pery a svojimi očami preskenovala moju tvár. Snažila sa zistiť, či aj v mojich očiach nenájde záblesky strachu. Nenašla ich, aj keď tam určite boli. Malé a takmer neviditeľné. Hoci som sa naozaj bál, nedával som to najavo.

,,Och tak to si naozaj úžasná!" zajačal som. Cassie sa strhla. Privrela viečka a niekoľko krát za sebou sa trhane nadýchla. Nechápal som, čo sa deje. Vyzerala, akoby ju niečo strašne bolelo. A mňa to vystrašilo. Až tak, že som ihneď zmäkol.

Natiahol som za ňou ruku. V rohu auta, na tých zadných sedadlách jej určite nebolo moc pohodlne. Cassie na mňa nedôverčivo zazrela a veľmi opatrne sa natiahla za mojou rukou. Jej jemné prsty sa dotkli mojej dlane, ktorú následne pevne chytila a preliezla ku mne. Svoje prsty si preplietla s mojimi. Pri pohľade na ňu sa mi takmer zastavil dych. Vlasy jej trčali rozstrapatené okolo celej hlavy. Jej oči hľadeli na naše prepletené prsty a mierne sa mračili.

Zrejme sa jej to nepáčilo, no ak by sa jej to nepáčilo, nepreplietla by si so mnou prsty.

Nemohol som odolať a stiahol som ju k sebe. Nahlas zalapala po dychu a pozrela mi do očí.

,,Niall..." roztrasene vydýchla.

,,Len som chcel zistiť, či si v poriadku," vyšlo z mojich pootvorených úst. Srdce sa mi divo rozbúcholo, normálne som sa začínal báť, aby mi nevyletelo z hrude. Bola to moja reakcia na jej prítomnosť. No ona na moju prítomnosť nereagovala nejako špeciálne. Videl som na nej, že značne znervóznela, ale to bolo všetko.

,,Som v poriadku," šepla a slabo kývla hlavou. Svoje oči zapichla do mojich. Len som prikývol. V mojej hlave sa už pomaly začínali tvoriť plány, ako bezpečne odovzdať Liamovi tie peniaze aj s Cassie. Cassie mi totiž poriadne zničila môj pôvodný plán. Vôbec som nerátal s tým, že ma takto prekvapí. No zároveň mi odľahlo, keď som ju tam uvidel.

,,Počkáš ma v aute, alebo pôjdeš so mnou?" spýtal som sa, hoci som si ju aj bez jej súhlasu mienil zobrať pekne zo sebou.

,,J-ja...radšej by som išla s tebou, ale trochu sa bojím. Trochu moc," vyhlásila. Na svojich kolenách som až vtedy začal pociťovať jej váhu. Bola celkom ľahká, no žiadnemu človeku určite nikdy nebolo príjemné držať na svojich kolenách príliš dlho nejakú osobu. *Vždy som bol toho názoru, ibaže pri Cassie mi to bolo viac než príjemné. Jej tvár bola tak blízko mojej, až som na krku cítil jej teplý mentolový dych.

,,Pôjdeš so mnou. Ale predtým mi musíš sľúbiť, že si zapamätáš jednu dôležitú vec," už som otváral ústa, aby som jej povedal tú dôležitú vec, no ona ma prerušila.

,,Fajn! Už nikdy viac za tebou nepôjdem keď sa niekde vybe..."

,,Pššt," svoj prst na druhej ruke, ktorá mi visela vedľa tela, som priložil k jej jemným, teplým perám. Cassie znehybnela. Jej oči sa na mňa spýtavo a zároveň vyzývavo zahľadeli.

,,Sľúb mi, že si zapamätáš úplne jednoduchú, ale zato veľmi dôležitú vec. Pri mne si vždy v bezpečí," môj hlas znel oveľa vážnejšie, ako som plánoval.

,,Nie som si istá, či je to naozaj tak," Cassie rozdelila naše spojené ruky a z čela si odhrnula jeden neposlušný pramienok vlasov, ktorý jej tam zrejme zavadzal.

,,Len mi to sľúb," trochu som sa na ňu zamračil. Vlastne ani neviem, prečo mi prišlo také dôležité, aby mi to sľúbila. Možno som len chcel mať istotu, že si to zapamätá.

,,Sľubujem," takmer nečujne vyšlo z jej úst, začo som ju prebodol zamračeným pohľadom. Cassie si to nevšimla. Každý jeden sval na jej tvári bol napätí a ja som nechápal prečo. No potom mi to došlo. Srdce sa mi vtedy rozbúchalo obrovskou rýchlosťou. Myslel som, že sa na mieste roztopím. Končeky jej prstov pomaly prechádzali po mojej tvári. Trhane som sa nadýchol a zadíval sa jej do očí.

,,M-máš tu niečo špinavé," vykoktala po dlhej chvíli ticha, počas ktorej som celý napätý nehybne sedel na mieste. Neodvážil som sa ani len slabučko pohnúť, aby som ju nevyrušil.

,,Niečo biele. Neviem od čoho to je," skrčila obočie a pravou rukou sa natiahla do vrecka na svojich rifliach. Vytiahla odtiaľ obyčajnú čistú papierovú vreckovku a jedným drsným pohybom mi pošúchala líce.

,,Už som sa obával toho, čo sa chystáš spraviť," potichu som sa zasmial. No potom som zbadal čas, ktorý ukazovali hodiny na palubnej doske.

,,A sakra! Ideme! Hneď!" zahučal som a vyskočil z auta. No akosi som pozabudol na Cassie, ktorá mi vtedy ešte stále sedela na kolenách.

Obaja sme pristáli na studenej a špinavej zemi plnej blata a kadejakej inej špiny. Nahlas som zanadával. Cassie spadla na mňa a tak neskončila celá zablatená, narozdiel odomňa.

Pomaly sa zo mňa pozviechala a pomohla mi vstať. Potichu som utrúsil čosi na poďakovanie a začal som sa opatrne zbavovať tej najväčšej špiny. Našťastie sa mi to úspešne podarilo.

Bleskovo som z auta vytiahol obálku s peniazmi a postrčil Cassie dopredu. Liam bude zúriť. Prišiel som takmer o trištvrte hodinu neskôr, ako som mal. A on nerád dlho čaká. Navyše mám zo sebou Cassie, takže je dosť možné, že sa odtiaľ niekto z nás nevráti celkom zdravý. A možno ani živý.

Rýchlimi krokmi som sa s Cassie v pätách vybral naprieč lesom. Snažil som sa chodiť čo najtichšie. Darilo sa mi to. Nestúpil som ani na jednu vetvičku, ktorá by mohla prasknúť. Ani na kopu listov, ktorá by pod mojimi nohami mohla zašušťať. Moje kroky takmer nebolo počuť.

No to sa o Cassie nedalo povedať. Vždy, keď za mnou niečo zapraskalo alebo zašušťalo, silno som zaťal zuby a snažil sa to pomaly predýchať. Nemohol som na ňu kričať a ani jej to šeptom vyčítať. Musel som byť ticho, inak by to nedopadlo dobre.

No keď Cassie zakopla o nejaký koreň stromu, ktorý trčal zo zeme a pristála rovno na mojom chrbte, naštvane som zavrčal a silno ju schmatal za plecia. Cassie sa ihneď vystrela a svoje nohy položila na pevnú zem. Držiač ju za plecia, zamračil som sa na ňu.

,,Dávaj pozor kam stúpaš. Inak to dopadne veľmi zle," precedil som pomedzi pevne stisnuté pery. Cassie nahlas prehltla a prikývla.

No potom...

Potom sa stalo niečo, s čím ani jeden z nás nerátal.

Ahojte ^^ Nová časť dnes, tak ako som sľúbila :) S tým koncom spokojná nie som. Nechcela som to ukončiť takto, ale musím sa teraz ponáhľať na tréning a inak by som to nestihla :/ Ale zajtra čakajte novú časť na stopercent!

Čo myslíte, že sa stalo potom?