Irish Idiot (Niall Horan)

13.časť

,,Niall bež!" Nickov krik ma prebudil z hlbokého spánku. Ešte stále bola noc. Obloha bola obsypaná hviezdami, medzi ktorými žiaril mesiac. No mesačné svetlo rozhodne nestačilo na to, aby som videl, čo sa deje okolo mňa.

Nickov krik vychádzal z domu, z ktorého celkovo vychádzal hrozný hluk. Krik, dupot, ostré nadávky a bolestné výkriky. Nečakal som ani chvíľu. Ako divý som vyskočil na rovné nohy, pričom sa celé moje telo zakolísalo za strany na stranu. Keď som už mal nohy pevne položené na zemi, rozbehol som sa preč. Sám som nevedel kam, no hlavne preč od toho všetkého tam.

Po pätnástich minútach behu mi došlo, že to takto ďalej nepôjde. Nohy mi už išli odpadnúť, navyše som sa cítil strašne unavený, nevyspatý.

Začal som hľadať nejaké miesto, kde by sa dalo schovať. Všade naokolo bolo plno stromov, no mojim predstavám vyhovoval len jeden vysoký a hrubý ihličnatý strom, ktorého konáre vyseli až po zem.

Dobehol som až k nemu a zviezol sa na zem popri jeho kmeňu. Všetko okolo mňa sa točilo. V hlave mi dunelo, pred očami sa mi znovu všetko rozmazávalo. Snažil som sa dostať svoje splašené srdce do normálu, no to nebolo vôbec ľahké.

Ťažko sa mi dýchalo, pľúca som mal ako v ohni. Pripadalo mi to, akoby som sa snažil do seba vtiahnuť všetok vzduch naokolo.

Prešlo niekoľko minút, kým som sa dostal do poriadku. Bitie môjho srdca sa vrátilo do normálu, už som konečne mohol bez problémov dýchať a navyše zo mňa tá únava a ospalosť aspoň trochu opadla.

Rukou som si siahol do vrecka a vytiahol odtiaľ mobil. Zdalo sa mi, akoby pred pár minútami zapípal. No a teraz sa mi to len potvrdilo. Na displeji blikala jedna nová správa od Nicka. So zatajeným dychom som ju rozklikol.

V Deanovom aute je jeden lístok na lietadlo, ktoré letí dnes skoro ráno. Nájdi ho a dostaň sa na letisko. O mňa sa nestaraj, budem v poriadku. Naschval som kúpil len jednu letenku, pretože som tušil, že sa presne niečo takéto stane.

To bola celá správa. Síce ma trochu potešila, no rozhodne ma nepotešil fakt, že sa budem musieť zase trepať až k tomu domu, od ktorého som predchvíľou utiekol.

Chvíľu som ešte sedel na studenej zemi pod ochranou dlhých konárov ihličnatého stromu. V tej chvíli som bol schopný spraviť všetko preto, aby som mohol byť doma. No nevládal som. Len tak sa mi podarilo zdvihnúť sa zo zeme a následne sa dostať spod tých konárov.

Hlava sa mi zatočila, no mne sa úspešne podarilo odignorovať to a prebehnúť až nakoniec ulice. A potom stačilo prebehnúť na koniec ďaľšej ulice. A potom ďaľšej. A znovu ďaľšej. Nezapamätal som si presne, koľko tých ulíc bolo, no muselo ich byť veľa.

Keď som znovu stál pred tým veľkým domom, dych sa mi zrýchlil. Narovnal som sa a pomalými krokmi, obzerajúc sa okolo seba som prešiel až k Deanovmu auto. Nevšimol som si nič podozrivé, až mi to prišlo podozrivé. Žiadne policajné autá. Z domu už nevychádzal krik. Všade bolo ticho. Všetko naokolo dokonca vyzeralo tak, akoby sa tu vôbec nič neudialo.

Veď predsa, ak by sem prišli policajti, tí by už možno aj stihli odísť, no médiá by tu boli určite ešte zopár hodín. A okrem toho, Deanovo auto ostalo nedotknuté. No na jeho pravej strane bol dlhý a hlboký škrabanec. Bol presne na tom istom mieste ako škrabenec, ktorý sa pred pár dňami zjavil na mojom aute. Možno to bola len náhoda. A možno nie.

Každopádne, momentálne mi to bolo jedno. Opatrne som otvoril dvere na aute, ktoré boli našťastie odomknuté. Vliezol som na miesto vodiča a dvere za sebou pomaly potiahol. Nechal som ich trochu pootvorené, pre prípad, žeby som musel zrazu rýchlo utiecť.

Letenka ležala len tak pohodená na sedačke vedľa. Nevšimol som si, že ju tam Nick dal, keď sme odchádzali. No možno to tam dal krátko pred tým ako mi napísal tú správu. Zobral som ju do ruky. Lietadlo letí z toho istého letiska dnes o pol piatej ráno. A momentálne je pol tretej.

Vstal som z auta a zabuchol dvere. Vo vrecku som mal nejaké peniaze, ktoré by mi mali stačiť na autobus, alebo taxík. No otázkou je, jazdia tu o pol tretej ráno taxíky?

Cassie

Ráno bolo až nezvyčajne dlhé a nudné. Možno preto, že som vstala o hodinu skôr ako vstávam zvyčajne. Cítila som sa už oveľa lepšie ako večer, no stále to nebolo nič moc.

Maddie spala celú noc v Niallovej posteli. Zobudila sa skôr ako ja a tuším chvíľu volala s Niallom. Hlas mala divný, akoby plakala. Chcela som ísť za ňou, no potom som si to rýchlo rozmysela. V hlave mi výrili spomienky na včerajší večer. Opakovali sa stále dookola a ja som sa ich nevedela zbaviť.

Do očí sa mi dokonca nahrnuli slzy. Všetko bolo pre mňa zlé a nespravodlivé. Nemala som sem vôbec ísť. Nemusela by som potom riešiť takéto veci. Došlo mi, že Liam je naozaj zlý. A Niall ma pred ním varoval, no ja hlúpa som mu neverila.

Na svoje staré pyžamo som si natiahla mikinu, kedže v dome bola až nezvyčajná zima. Pomalými krokmi som podišla až k dverám, ktoré následne nahlas zavŕzgali. Z obývačky išiel zvuk televízori a ja som sa za ním pomaly vybrala. Maddie sedela na gauči a nervózne si obhrýzala nechty. Len čo ma zbadala, prestala a ustarostene na mňa pozrela.

,,Si v poriadku? Počula som, že si sa zobudila už skôr, ale nechcela som ťa otravovať," rýchlo zo seba dostala a rukou mi ukázala, aby som si sadla k nej, čo som aj spravila.

,,Ja som v poriadku. Ale ty tak rozhodne nevyzeráš," vážne som vyhlásila, načo sa Maddie nervóznd zasmiala.

,,Nie. To sa ti len zdá. Nič mi nie je, len mi ráno Niall spravil taký menší šok," zašepkala a trochu sa zamračila. Zamračila som sa aj ja. Čo ten zase vyviedol?

,,Čo sa stalo?"

,,No...on...ako to povedať. Ja...rada by som ti to povedala, ale nemôžem. Vlastne ani on sám neviem, čo presne sa stalo. Keď so mnou volal, ani jedna veta, ktorá vyšla z jeho úst nedávala zmysel. Pochopila som len to, že mu o chvíľu letí lietadlo a že sa vratia domov sám, bez Nicka. Dosť ma to vystrašilo, pretože Niall sa nezvykne správať takto. Skoro nikdy ho nič nevystraší," Maddie sa zahľadela na stenu oproti sebe. Stíšila hlasitosť televízoru a ďalej bezslova hľadela na tú stenu.

Nialla síce nepoznám moc dlho a už vôbec nie dosť dlho na to, aby som ho mohla kritizovať, no u neho je zrejme normálne, že robí veci, ktoré nikto nečaká. Už som sa o tom párkrát sama presvedčila. To čo sa stalo teraz ma ani neprekvapilo. Možno ma to vystrašilo, ale neprekvapilo.

,,Niall robí často veci, ktoré by nemal. No nikdy sa nedostal do takých problémov ako teraz. Mne o tom moc nehovorí. Vlastne o tom moc nehovorí nikomu," šepla a nervózne si prehrabla svoje dlhé hnedé vlasy.

V tom sa s rachotom otvorili vchodové dvere.

Ahojte. Neviem kedy bude ďaľšia časť lebo idem na týždeň preč. Možno budú bývať ten týždeň dosť často a možno nie :D

Aký máte názor na novú časť? :O

Ospravedlňujem sa za chyby.