Really, Potter?! {Harry Potter, next generation}

52.kapitola-Posledná úloha a Zlo nás čakajú

Wolfie:

V jednu noc ma napadlo miesto, kde bude prenášadlo a nie je to ďaleko. Je kdesi v tejto dedine, no musíme ho nájsť !

Ráno som o svojom pláne povedala Jamesovi a tak uznal, že by to tak mohlo byť a preto sme zbalili stan a vykročili do dediny. 

Neustále mi behali v hlave len dve myšlienky.

Rodina. Trojčarodejnícky turnaj.

To prenášadlo musí mať niečo spoločné s týmito témami. Ale čo ? ČO ?!

Kdesi pri dome, pri šťastnej rodine. Čo bolo v Trojčarodejníckom turnaji ? Draky, vodný ľudia, labyrint. Do labyrintu sa chystáme, draky máme za sebou. Žeby niečo s vodou ??? No, jasné !!!

,,James ! Mám to ! Viem, kde to nájsť !" vykríkla som, keď mi to došlo.

,,Čože ?!" nadvihol obočie.

,,Jasné ! Pozri, musíme sa dostať do labyrintu, takže to musí mať niečo spoločné s Trojčarodejníckym turnajom a zároveň s rodinou, keďže ju čoskoro uvidíme." vysvetľovala som skrytú hádanku.

,,Nerozumiem." zvraštil tvár.

,,Keďže draky sme zvládli a labyrint nás čaká, musíme nájsť jazero. A čo s tým má rodina ? Jednoduché. Musíme nájsť rodinu bývajúcu pri jazere." uškrnula som sa.

,,Wolfie Annabeth Malfoyová, ty si fakt geniálna !" zvýskol James a tuho ma objal. 

,,Ja viem." zaškerila som sa.

,,No a ja som náhodou taký dom, tu na dedine videl." uškrnul sa aj on a chytil ma za ruku.

No, páni ! Ak by mi niekto pred rokom povedal, že sa s Jamesom budem oslovovať menami, budeme spolupracovať a držať sa za ruky, vysmiala by som ho a rovno ho poslala k sv. Mungovi. No, isté okolnosti nás menia a menia naše skutky a myslenie. 

Bežali sme len chvíľu, keď mi James ukázal jazero. Skutočne pri ňom stál krásny domček. Malý útulný domček s krásnou záhradou a chodníčkom. Vyzeral ako z rozprávky. 

Vonku sa hrali dve deti. Asi sestra a brat. Drobec mal v ruke drevený meč a pokrikoval na sestru, ktorá sa hrala s bábikou Barbie. 

Musela som sa na nich usmiať. Boli strašne rozkošný. 

,,Počuj, Wolf," ozval sa mi pri uchu Jamesov šepot, ,,keď sa vrátime domov, spravím ti toľko detí, že si budeš môcť otvoriť vlastný Rokfort."

Šťuchla som ho medzi rebra a on sa zachechtal. 

,,Drahý James, to by som najskôr s tebou musela skončiť v posteli, aby sa vôbec niečo stalo ! A vopred ťa upozorňujem, že to nehrozí !" sladko som sa uškrnula.

,,Ty si to ešte rozmyslíš !" žmurkol flirtovne James a ja som prevrátila očami a zberala som sa na odchod.

,,To určite !" odfrkla som.

,,Hej, kam ideš ?" zakričal za mnou.

,,Nemôžeme sa tam teraz zakrádať a hľadať. Musíme počkať na večer." prevrátila som očami a sadla si na trávnik.