Really, Potter?! {Harry Potter, next generation}

51.kapitola-Ľudia sa menia a rovnako aj ich city a názory

James:

Zobudil som sa a niečo sa mi tislo na hruď. Zmätene a nechápavo som sa pozrel na votrelca v mojom náručí.

V prvom rade mi napadlo, že som niekde v nejakej cele a teraz sa predo mnou budú týčiť Smrťožrúti alebo nejaká beštia, no keď som na to klbko pi sebe pozrel, pohľad mi okamžite zmäkkol.

Wolfie sa ku mne tisla, akoby som bol jej záchranné lano a očividne až tak pokojný spánok nemala. No, to som ani ja nemal.

A vtom by som sa najradšej prefackal.

Však ja som sa večer totálne zosypal. Ale úplne. Dočerta ! Dočerta ! Dočerta ! Merlin, prečo ?! Prečo ?!?!

A vtom mi do mysle pribehli tie otravné myšlienky a na to, čo sa stalo v dome... Lily, Al, otec aj mama. Všetci. Bolo to príšerné a tie slová, činy... Majú pravdu....

Teraz sa mi pre zmenu do tejto časti mojich myšlienok priplietli včerajšie slová Wolfie. Nie som klon svojho otca. Možno vyzerám ako on ale vnútri sme obaja iný. Ani som si to poriadne neuvedomil, až včera akoby ma udrel blesk. Snažil som sa mu, čo najviac podobať...

To čo dokázal, keď bol len prvák ! Postavil sa Voldemortovi ! V druháku zachránil mamu pred smrťou a bojoval s baziliskom. V treťom ročníku čelil vlkolakovi, ktorý bol jeho učiteľ a priateľ. V štvrtom vyhral Trojčarodejnícky turnaj a bojoval s Voldemortom. Unikol smrti. V piatom ročníku založil s tetou a strýkom Dumbledorovu armádu a môj otec ich sám učil bojovať. Tiež sa postavili bande Smrťožrútov ! V šestke už našiel jeden horcrux a vyvolil si ho sám Dumbledore. No a potom prišla slávna vojna, kde sa môj otec postavil zoči voči smrti a ZASE prežil a zabil Voldemrota raz a navždy !!!

Je hlavným aurorom, stále je skvelým stíhačom a ja neviem čo ešte. Môj otec je proste dokonalý a to je na tom asi to najhoršie. Nikto nemôže byť predsa dokonalý ! A skúste byť synom toho dokonalého chlapíka...

Nie som ako on. Som iný. Ani nemôžem byť jeho klon. Však je to šialené. No, tie slová a všetky okolnosti v tom dome...

,,Nesnaž sa byť ako tvoj otec ! Nerob to ! Si skvelý, vtipný chalan so zlatým srdcom ! Si láskavý, neskutočne odvážny, obetavý a prežil si si mnohým, hlavne za posledný rok !"

Zase tie Wolfine slová. Príjemne ma hriali pri srdci, no stále som si nebol istý ich pravdivosťou. Predsa len, čo ak sa to teraz deje ? Čo ak Albus...?" Arg !!! Radšej som zatriasol hlavou a pozrel na spiacu Wolfie.

Bola fakt nádherná a tvár sa jej vyjasnila, akoby jej nočná mora sa dala na ústup, čomu som bol rád. Vyzerala v spánku, tak .... inak ako som ju poznal celé roky. Nebola v nej tá zlosť a chuť sa pomstiť. Ani nijaká uštipačnosť, irónia, chlad a odmeranosť.

Síce je pravda, že zväčša za to môžem ja, ale za tento rok sa náš vzťah zmenil. Sme kamaráti a úprimne sám neviem, či chcem aby sme len tak zostali.

Nie, žeby som chcel, aby sme sa vrátili k tej nenávisti, no, chápete, nie ?

Zdá sa, že sa trošku do toho zamotávam. Navyše o nej som sa za celý ten čas dozvedel veci, ktoré som o nej ani len netušil a ani neočakával. Je iná, ako som si myslel a nikdy som v minulosti ani neriešil, čo ju v skutočnosti zaujíma, čo má rada a podobne. Aj ja som sa jej niekoľkokrát zdôveril.

Zmenili sme sa. Tento únos nás zmenil a modlím sa len ku všetkým svätým, nech prežijeme a možno by som si aj poriadne vzal otcovu radu k srdcu.