Really, Potter?! {Harry Potter, next generation}

12. kapitola-Jason, kam ideš?

Wolfie:

Už prešiel mesiac od výletu v Rokville a Potter mi to zatiaľ neoplatil. Čudné. Zväčša si nedáva takto načas. Pomstu som čakala každým dňom a bola som viac a viac nervózna. Chystá niečo také veľlké, že si do vyžaduje mesačnú prípravu? Alebo sa so mnou hrá? Pretože veľmi pochybujem, že na to len zabudol. Je to ako ticho pred búrkou.

„Wolfie, vstávaj! Ide sa do Rokvillu," triasla mnou Kate až som zletela z postele. 

„Čo-čo sa deje?" vyskočila som na nohy.

„Dnes ideme do Rokvillu. Idem tam s Justinom Adamsom," zamračila sa Kate a ja som si hneď spomenula, že som jej sľúbila pomoc. Skopla som zo seba perinu.

„Neboj sa, Kate, nenecháme ťa v tom. Budem vás nenápadne špehovať s prútikom v ruke," usmiala sa Valeria. Kate jej úsmev placho opätovala. Dobrotivý Dumbledore! Ja som to zabudla povedať Jasonovi! A dočerta! Ako mi mohlo niečo také vypadnúť?! 

„Ja sa k vám s Jasonom neskôr pripojím," sľúbila som s falošným úsmevom.

„Nepôjdeš hneď?" nechápala Kate.

„Nie. Vieš, nech to nie je tak nápadné. Musí pôsobiť ako náhoda, že sme sa len tak stretli," zahovárala som to. Kate sa zatvárila pochybovačne, no prišla mi na pomoc Valeria.

„To je dobrý nápad," súhlasila. Netušila, že to je len moja zábudlivosť, inak by som s niečím takým pravdepodobne neprišla.

„Tak stretneme sa, dajme tomu," zamyslela som sa.

„U Troch metiel. Príďte, čo najskôr. Prosím! Ja tam s ním vážne nechcem byť dlho," zaskučala Kate.

„Neboj sa. Všetko dobre dopadne," sľúbila som opäť a vyšla z izby na raňajky. 

Cestou som narazila na môjho mučiteľa. Nervózne som zavrčala.

„Zdravím, Malfoyová! Dnes je ale krásne ráno, však?" zaškeril sa Potter. Vedľa neho kráčali Jack a Fred. 

„Tešíš sa do Rokvillu?" posledné slovo zdôraznil. Ten idiot!

„Áno, teším," odsekla som.

„A nie si trošku nervózna ?" rýpal ďalej. Prečo ja sprostá som nepočkala na Kate a Valeriu? Aspoň by som mohla Pottera efektívnejšie ignorovať alebo aby svedčili v prípade, že by som Pottera zabila, v môj prospech.

„Prečo by som mala?" nadvihla som jedno obočie.

„Myslím, že obaja poznáme dôvod, nie?" zaškeril sa a ja som dostala strašnú chuť mu jednu vylepiť. 

„Ja a nervózna? Kvôli tebe? Potter, nebuď smiešny!" ironicky som sa zasmiala.

„Však uvidíme. Čoskoro," sľúbil Potter s diabolským úškrnom.

„Možno dnes, možno o dva dni. Možno o mesiac," vyratúval

Celú cestu do Veľkej siene, čosi do mňa hustil. Ústa sa mu nezavreli ani na sekundu. Ešte chvíľu a asi by som mu ich rozbila. Konečne som našla svojho rytiera, ktorý ma vytrhne z týchto dračích pazúrov. Nahodila som široký úsmev, predrala sa skrz trojicu otravných Chrabromilčanov a vrhla sa Jasonovi okolo krku.

„Ahoj, láska," jemne ma pobozkal na privítanie. 

„Ahoj! Tešíš sa do Rokvillu?" nahodila som nevinne.

„Samozrejme. Len sa naraňajkujem a môžeme ísť," usmial sa.

„Mohli by sme zájsť do Medových labiek, čo ty na to?"