Fake or real?!

42. Časť

Z pohľadu Kylie:

K: ahoj tati.. Dneska som priletela a zajtra by som sa u teba ukázala
B: budem len a len rád
K: hlásil sa k tebe ešte niekto?
B: nie, nie
K: tak by som ti rada došla niekoho predstaviť
B: našla si si niekoho?
K: ako sa na to vždy tak lahko dojde haha...
B: to je úžastné
K: kedźe boli nejaké problémy budem rada ak to ostane len medzi nami... Vie o tom len pár ludí.
B: mama?
K: nie... Nikto len kamarátka a jeho kamarát...
B: ouuu toto znie skvele
K: už musím končiť
B: okej, love you
K: love you too

Tak som na toto zvedavá. Justin ma došiel vyzdvihnúť o tretej a šli sme to otcovhi nivého domu. Mala som na sebe volné biele kraťase na okraji s čipkou, šedé volné tielko, sveter dierkovaný a sandálky. Justin mal na sebe rifle a tričko. Slnečné okuliare nam ladili. Vystúpili sme z auta. Nemala som vobec stres...
"Si v pohode?" Usmiala som sa a pobozkala ho.
"Hej, hej... Ok."
"Nemáš sa čoho báť." Usmiala som sa. Chytila som ho za ruku a viedla dnu do nového domu. Uvidela som otca v kuchyni.
"Kylie," skríkol. Šla som k nemu a poriadne ma vyobímal. Justin stál v kúte miestnosti.
"Som rád, že si tu." Usmial sa.
"Tati a toto je Justin."
"Justin?" Tváril sa trocha udivene. Asi vedel čo sa približne stalo... Podali si ruku.
"Som rád, že ťa spoznám."
"Aj ja vás."
"Tikaj mi!" Justin ma chytil okolo pása.
"Dáte si niečo na pitie?" Spýtal sa otec.
"Vodu." Povedali sme naraz... Usmiali sme sa na seba.
"Poďme si sadnúť von a potom vám to tu poukazujem ak máte záujem." Kývli sme hlavou a následovali ho von. Ležala som na ležadle s Justinom a držali sme sa za ruku.
"Ako sa máš oci?"
"Docela dobre... A ty?"
"Super,... Všetko sa skvelo rozbieha."
"Stále sa nebavíš s rodinou?" Justin zmeravel...
"Je to lepšie... Len je tam stále tá neistota."
"A ako to v skutočnosti vlastne bolo?"
"Tati prosimm nechaj to tak... Naozaj na to nemám náladu hodila som to už za seba."
"Tak potom by si sa mala správať aj k rodine akoby sa nič nestalo."
"Lenže to nejde tak lahko! Rodina je rodina... Je to tvoja krv, ktorá ťa podrazila."
"Dobre, nebavme sa o tom."
"A ty ako sa máš Justin?"
"Super."
"Tak to je fajn."
"Kylie, práve mi píše Kendall, že príde za hodinu nevedel som o tom, že príde."
"V pohode aj tak musíme ísť ešte niečo vybaviť." Postavili sme sa a šli v dverám.
"Moc to pre mňa znamená, že si sa mi stým zverila slubujem ti, že to nikomu neprezradím ale už by sme naozaj mohli niekam spolu skočič."
"To by sme naozaj mohli!"
"Ahoj, ľúbim ťa oci."
"Aj ja teba srdiečko, papa."

"Tak to dopadlo dosť dobre." Usmial sa Justin, "máš super otca."
"Ja viem."
"Ideme niekam na večeru?" Navrhol.
"Hej, hej možme."
"Máš tu nejakú parochňu?"
"Do prčíc nemám..."
"Ok tak si daj drdol, kapucňu a okuliare. Ja spravím to isté a budeme dúfať, že nás nikto nespozná."
"Minule to nedopadlo dobre."
"Tak teraz hádam dopadne..." Zastavila som pred jedným niečo ako fastfoodom ale varia naozaj dobre. Sadli sme si von. Bolo tam naozaj príjemne mali tam aj deky, krásne gauče, fatre horeli. Sedeli sme vedla seba a boli prikrytý dekou. Objednali sme si limonády, nachos, sladké zemiaky, nejaké mäso, šalát, wrap. Boli sme neskutočne hladný. Sedeli sme v úplnom kúte s výhladom na cestu a chrbtom k ľuďom. Slnko zapadalo a tak sme si dali dole okuliare. Zdása, že čašník nás niak nespoznal. Priniesol nám Nachos a limonády.
"Je to tu fakt super. Nikdy som tu nebol."
"Chodím sem so Stas... Je to taký malý ukrýt... Je tu také milé."
"Aký máš najbližší program?"
"No mám týždeň voľno."
"Ja odcházam v pondelok."
"Tento?"
"Nie ten nabudúci."
"Ja myslím, že v neďelu." Pozrela som sa do mobilu. "Tak nie odhcádzam v stredu budúcu... Do Milána."
"Ja idem do Las Vegas, mám tam malí koncert a kamaráti, ktorých som dlho nevidel sa chcú stretnúť."
"Ktorí?"
"Lil,..."
"Twist?" Skočila som mu do reči.
"Áno on..."
"Neojebal ťa niak?"
"Trocha ale je to za mnou..."
"Do ničoho sa nenamoč prosím ťa."
"Neboj sa babe." Pobozkal ma.

🙈🙈🙈 hádam sa časť páčila🙈🙈 ďalšiu pridám keď dáte 3 komentáre a 20 votes🙈