A long time to love

18

L I L Y
Od Sebastianovho vyhlásenia, že sa nikdy neospravedlňuje sme sa spolu nebavili. Nevedela som, čo mu mám na to odpovedať, tak som radšej odišla.

Bol už večer a ja som sa trápila otázkou- kde budem dnes spať? V Sebastianovej spálni, v ktorej som nasilu prišla o panenstvo?
Dokážem s ním vôbec spať v jednej posteli?
Nuž, to nezistím, pokiaľ budem postávať pred dverami a trápiť sa úvahami.

Vošla som dnu a tam na mňa čakala Betsy.
,,Moja pani, som taká šťastná, že ste opäť doma- vedela som, čo za chybu mylord robí, keď vás poslal preč."

Pousmiala som sa nad milými slovami mojej komornej a nechala som ju, nech ma vyzlečie z mojich šiat. Neustále niečo štebotala, no ja som bola taká nervózna, že som ju ani nevnímala.

,,Budete potrebovať ešte niečo, pani moja?" spýtala sa veselo.

Len som pokrútila hlavou a za Betsy sa zatvorili dvere.
Váhavo som postávala pri posteli.

Moje podvedomie kričalo, nech ai okamžite ľahnem do tak mäkkej postele.

,,Leží v našej posteli had?"ozval sa z ticha za mnou Sebastianov tichý hlas. Musím vyzerať komicky, keď stojím nad posteľou a hypnotizujem ju.

,,Nie, len-", chcela som dopovedať, lenže v mojom brucho som zacítila prudkú bolesť. Skríkla som, reflexívne som sa stočila do klbka a tvrdo dosadla na zem.

,,Lily!" akoby z diaľky som začula Sebastianov poplašený hlas.
V sekunde som ho pocítila pri mne, ale tá bolesť neustávala. Stále som kričala, lebo to bolo akoby mi niekto prechádzal ostrým sklom v mojom vnútri.

Sebastian niečo kričal, ale ja som mu nebola schopná rozumieť. Môj zrak zastreli hviezdičky a v ušiach mi neznesiteľne nahlas pískalo. Cítila som ako moje telo pohlcuje temnota. A moja bolesť konečne ustúpila.

*_*_*_*_*_*_*_*_*_*_*_*_*_*_*_*_

Pomaly som zdvíhala moje ťažké viečka, ale slnečné lúče mi takmer vypálili mozog. Zastonala som a rýchlo ich zavrela. Po chvíli som sa poobzerala po miestnosti.

Vyzerá to na Sebastianovu spáleň. Teda našu spáleň.
Chcela som vstať z postele, ale zamrzla som uprostred pohybu.
Čo sa to vlastne včera stalo? Cítim sa veľmi zvláštne. Óh nie! Rýchlo som sa chytila za moje malé bruško.

Pocítila som ako ma niekto chytil za druhú ruku a pobozkal ju.
Až teraz som si všimla Sebastiana, ktorý sedel na pravej strane postele. Zaostriť som na neho nedokázala, lebo za ním boli obrovské okná s tými vražednými slnečnými lúčmi.

,,Zastrieš, prosim?"

Bez slova sa otočil a zatiahol ťažké prešívané závesy. Oddychla som si, keď izbu zahalila príjemná a ukľudňujúca tma.

Pozorovala som jeho ladný krok, ktorým sa vracal naspäť ku mne. Sadol si na stoličku, na ktorej predtým sedel a zahľadel sa mi do očí. Nepozdával sa mi jeho výraz- akoby stratil niečo, čo jeho očiam dodávalo život.

,,Sebastian, čo sa stalo? Je maličké v poriadku?" zúfalo som sa ho spýtala. Čo keď je niečo môjmu dieťaťu-môjmu maličkému? Slzy mi pretiekli cez okraj a už som viac nevydržala.

Videla som Sebastianove zdesenie, keď zbadal moje mokré líca.

,,Nie prosím Lily, neplač," odpovedal a zhlboka sa nadýchol.

Tak už mi to konečne povie? Panebože, čo keď som potratila? Ja....až teraz som si naplno uvedomila, že vo mne rástol nový zivot- to najlepšie zo mňa a Sebastiana. A teraz vo mne už nie je.

,,Naše malé je v poriadku, neboj sa,'' nahlas som vzdychla a všetky obavy zo mňa vyprchali.

,,Vďaka bohu," zašepkala som a uvoľnila sa.

,,Keď je maličké v poriadku, tak je všetko úžasné," vyhlásila som hladkajúc svoje bruško.

,,Lily," Sebastian chytil moju ruku a vzal ju do svojich.
,,Zavolal som doktorku a tá ťa prezrela," zhlboka som sa nadýchla. Kam tým mieri?

,,Zistila, že sa si omdlela z obrovského nervového vypätia. Musíš sa vyhýbať stresu Lily, lebo by si mohla zomrieť aj s naším dieťatkom v sebe." nežne povedal s pohľadom upretým na moje bruško.
Srdce sa mi prudko rozbúšilo, keď som to počula.

,,Je toho toľko čo ti chcem povedať," vyhlásil s pohľadom upretým do neznáma.

,,Tak to aby si začal," povedala som nesmelo.

,,Keď si kričala a držala sa za brucho, myslel som, že sa niečo deje s naším maličkým. Veľmi s sa bál, že prídem zároveň aj o teba. V tej chvíli sa mi srdce zastavilo a keď si omdlela, v mysli som ťa videl mŕtvu. Zároveň sa mi v hlave premietli všetky tie veci, ktoré som ti ako žene spôsobil. Je mi to neskutočne ľúto a najradšej by som sa zabil za to, aký som hlupák. Hovorím ti to preto, lebo viem, že si zaslúžiš počuť to, čo cítim," počas rozprávania sa mi odhodlane pozeral do očí.

,,Ako som ťa spoznával, priznávam, že som mal strach, aby mi na tebe nezačalo záležať. Ale stalo sa a ja ťa mám rád Lily, len som to nevedel a správal-" slzy sa mi opäť nahrnuly do očí, keď som počula jeho slová: mám ťa rád.

Moje vnútro zaplavil hrejivý pocit šťastia. Pritiahla som si jeho tvár k sebe a pobozkala ho. Náš bozk bol jemný a nežný.
Po chvíľke sa však odtiahol a zapátral v mojich očiach.

,,Myslíš, že mi budeš niekedy schopná odpustiť? Či už si z radu fliendov alebo nie, prirástla si mi k srdcu a ja len dúfam, že ma nezradíš."

Takto otvorene o jeho pocitoch som ho ešte hovoriť nepočula, ale zároveň ma zabolelo ako spomenul, že by som mohla byť z radu fliendov. Keby len Sebastian vedel!

,,Sebastian, daj mi trochu času na odpustenie," zašepkala som a opäť som si pritiahla jeho tvár k tej mojej.

Jazykom som mu prechádzala po perách a on ich hneď otvoril. Hladkala som jeho jazyk a užívala si tie úžasné motýle v mojom bruchu po tak dlhej dobe.
Počas bozku sa nado mnou pomaly vztýčil a naše bozky sa stávali čoraz dravšími.

Jednou rukou som ho hladila po bruchu cez látku košele a druhú som zaborila do jeho úžasných havraních vlasov.

Zrazu sa odo mňa odlepil, na čo som nesúlasne zavrčala.
Láskyplne sa usmial a povedal:
,,Si ešte unavená a naše dieťatko tiež."

Nedalo mi to a musela som sa na neho usmievať. Aký prevrat nastal, odkedy sa dozvedel, že som tehotná-len dúfam, že taký zostane aj keď sa naše bábätko narodí.

Dovtedy si musím získať jeho lásku a dôveru.

*-*-*

Autorka sa hlási po sto rokoch s novou časťou :)
Po prvé sa veeeeľmi ospravedlňujem, že časť nebola skôr, ale jednak mi blbol Wattpad a ja som nevedela čo s tým a ešte do toho mi začal( zase) blbnúť mobil.
A tak mi nejde meniť štýly písania.
Už som si povedala, že aj keď časť bude kratšia, už ju musím dať von
;)

A BRUTÁLNE VÁM ĎAKUJEM ZA VYŠE 1K READS!

Ďakujem všetkým, ktorý to so mnou vydržali tú nekonečnú dobu :*

Vaša zbožňujúca

Kajuš :**