A long time to love

16

Lily
Tupo som hľadela pred seba a nič som necítila, teda okrem kŕčov v bruchu. Moje hlúpe telo si asi myslí, že keď budem každé ráno vracať včerajšiu stravu, tak si nejako pomôže. Teda, pre mňa je ráno vtedy, keď sa zobudím, lebo inak som nemala ani tušenia koľko je hodín, či nebodaj aký je deň.

Možno by som sa tým aj hlbšie zaoberala, keby som nebola vo vytúženom stave otupenosti.

Kto vie, koľko dní som tu už strávila?
Zrazu som započula rachot a rýchly dupot sem, do podzemia.

Možno sem vlečú títo hrdinovia ďalšieho nevinného chudáka. Kľučka však zašramotila na mojej zámke a dvere sa prudko otvorili. Ani som sa tam nepozrela- veď načo aj.
,,Lily," zašepkal Sebastianov hlas. Skvelé, takže teraz mi aj hrabe!

Stále som sa pozerala do steny, keď si vedľa mňa niekto kľakol na kolená.

,,Nechajte nás o samote."

,,Sebastian-" strážca chcel niečo povedať.

,,Vypadni," skríkol, až som sa mykla.

Za strážcom sa zabuchli dvere a pri mne na zemi sedel Sebastian.

,,Lily bože, čo ti to urobili?"

Neunúvala som sa odpovedať. Nechcel ma vypočuť vtedy, nebude ma počúvať ani teraz.

,,Lily!"

Som na seba hrdá ako to zvládam-žiaden plač, výčitky, nič.

,,Prosím povedz niečo," zaprosil.

Schytil ma za plecia, potriasol mojím krehkým telom a strčil mi svoju hlavu pred tvár.

Stále mal neuveriteľne krásne a podmanivé oči, havranie vlasy a lákavé pery. Trpko som sa usmiala, keď som sa pozerala do tváre najhoršieho zradcu na svete.

V bruchu som opäť pocítila nepríjemné sťahy.

,,Chcem ťa odtiaľto zobrať," prehlásil hrdinsky.

Sebastian
Zvážil som možnosť, že by Lily mohla byť tehotná a jednoznačne mi vychádzalo, že by aj mala byť.
Radšej som veľmi nerozoberal tú búrku pocitov, ktorá sa vo mne zdvihla, keď som pomyslel ako ju opäť uvidím a zovriem v náručí, pretože mi neskutočne chýbala.

Snažil som sa čo najrýchlejšie dostať do väzenia, aby som skrátil jej trápenie.

Ale čo keď ťa nebude chcieť vidieť?
Rýchlo som zahnal tú myšlienku, ktorá sa mi neustále vtierala do hlavy.

Po pár nekonečne dlhých dňoch som dorazil k väzení. Opäť ma uchvátila nedobytnosť tohto sídla. Pozoroval som stráže ako si ma všimli a chcel som, aby otvorili padacie vráta.

,,Sebastian, vojvoda z Nahrstwoodu," zakričal som a ušetril ich otázku.
Vráta pomaly spúšťali dole a ja som popchol koňa na nádvorie.

Oproti mne sa vynoril Falco, hlavný vedúci na tomto hrade. Domnieval som sa, že kráľ ho sem priradil hlavne pre jeho strašidelný zjav a ľadový pokoj. Nikdy sme sa nemali radi, teda skôr Falco zo srdca nenávidel všetkých šľachticov,možno preto, že jemu kráľ šľachtický titul nikdy neudelil.
,,Ale-ale, čo tú chce náš veľavážený vojvoda? Nebodaj ho sklátili výčitky svedomia?" spýtal sa nevrlo.

Musíš zachovať pokoj Sebastian, keď chceš, aby ti dali Lily. Títo muži sú zákonom sami pre seba a nič na svete ich nedonúti urobiť rozhodnutie, ktoré by nechceli.

Zhlboka som sa nadýchol.

,,Chcem vidieť Lily," povedal som pevne.

,,Načo?"