A long time to love

1

Lily 2015:
,,Ahoj Lily! Zajtra sa vidíme"
,,Papa Naty".

Rozlúčila som sa s mojou najlepšou kamarátkou, príťažlivou útlou blondýnkou s povahou dračice, krátkou pusou na líčko a utekala som domov.

,, Pozor na to počasie- je fakt divné".

,,Ále prosím ťa, nejaká búrka má predsa nezastaví, aby som išla domov".

Rázne som vykročila do toho vetra a vzďaľovala sa od Natynho domu.
Dnes bol súper deň, najprv nákupy, postnutie na Insta a naše pradlhé rozhovory o chalanoch. Nat už pár frajerov mala a zašlo to dosť ďaleko, keď zostala skoro tehotná. Nat si ale len pomýlila dni a robila hystériu zbytočne.

Mne sa to chvalabohu nestalo, lebo so žiadnym s mojich frajerov to nezašlo ďalej než po 2. métu. Možno som zvláštna, ale žiadny mi za to nestál. Chcela by som, aby to bol ten pravý. Možno je to len rozprávka.

Do tváre mi zavial ľadový vietor. Na začiatok mája bola obrovská zima. Kvapky dažďa ma bičovali do tváre a rozfúkavali mi medovo-hnedé vlnité vlasy. V mojej blízkosti vša zničoho nič zjavil blesk a hneď na to zahrmelo.

Keď som bola malá, mamina mi hovorila, že ak sa zablýska a do troch sekúnd sa ozve hrmenie, bude veľká búrka. Uff, zaútočila sa mi hlava. Nie zase nie. Stáva sa mi, že odpadnem, ale len, keď dlho stojím. Vždy si však sadnem, ale tu si nemôžem. Uprostred lesa v oku búrky by to nebol najlepší nápad.

Zase raz som preklínala, že Naty býva tak od veci. Aby ste sa k nej dostali, musíte ísť cez poľnú cestu a potom menšim lesíkom, kde som teraz ja. Opäť ma strhlo burácanie hromu.

Oh bože! Ja neodpadnem, ja neodpadnem, ja neodpadnem, ja....

Ale bolo príliš neskoro a ja som to vedela. Aj hukot v ušiach mi už prestával. A zrazu........

Anthony Gifford 1732:
Anthony sledoval starú čarodejnicu, ako mieša všelijaké bylinky do kotla. Obrovskými nechtami nechutne zaškrípala a kotlík, až sa pri tom zvuku strhol.

,, Tak čo? Kedy má prísť tá záchrana, ktorá nám má pomôcť k nášmu cieľu?", opýtal sa tej starej strigy Ak nás ešte raz privezie na falošnú stopu, tak jej dám sťať tú jej vráskavú hlavu-plánoval Anthony

,, Hmm, už je blízko, veľmi, veľmi blízko." Zaškriekala svojím odporným hlasom. Keby to nebolo prospešné pre nás, nikdy by sem nešiel.

,,Môžeš byť trochu konkrétnejšia?"

Teraz už bol naozaj podráždený-chcel byť už v najbližšom bare, aby sa spil tak, že si na ňu nebude pamätať. Samozrejme, až po tom, ako informuje svojich bratov z polmesiaca

,, Nepoškvrnená krv so znamením na nohe."

,,Nemôžeš to trochu rozviesť?", súril ju.

,,Duchovia mi už viac nepovedia,"

Chytil ju pod krk.
,,Ak má vodíš za nos....", hrozbu sa Anthony neunúval dokončiť a vyrazil preč z tej zasmradenej diery.

,, Veď vy ešte uvidíte, že mám pravdu, vy sa ešte..."

Zabuchol mreže od cely, v ktorej ju držali a začul šialený smiech.

Rýchlo sa otriasol, lebo nasledovalo rokovanie s bratmi z kultu polmesiaca. Chcú vedieť, kedy príde tá chvíľa. Chvíľa ich víťazstva, keď porážka ľudstvo a uzná ich ako svojich pánov.

Anthony vstúpil dvojkrídlovými dverami v tej istej budove len o pár poschodí nižšie do rokovacej siene.

,, Bratia moji! Stará čarodejnica mi povedala, že naša spása je veľmi blízko. Každou chvíľou príde naše víťazstvo. Ľudstvo konečne pochopí, že nepotrebuje rozmýšľať, lebo my, bratia moji, budeme rozmýšľať za neho. Určíme čo smie a čo nie...."

Anthony sa spokojne pousmial a všetko im rozpovedal. Z davu sa ozvali spokojné výkriky. Už sa v duchu tešil. Už je to blízko.

Dúfam, že sa Vám moja story páčila, lebo som si vôbec nebola istá jej napisanim. Ďakujem každému, kto si toto prečítal.

Kaja

:*