24.

54 6 2
                                    


A tak ako som predpokladala, muž za ktorého som sa vydala, a nikto o tom v mojej blízkej spoločnosti nevedel, mi bol neustále v pätách.
Vrajže osobný šofér. Keby len môj drahý ocko tušil, koho prijal do služieb.

V ten deň ma mal zviesť do mesta na nákupy. Želanie môjho otca som sprv ignorovala, lenže nakoniec ma uprosil, aby som toto "opatrenie"na čas prijala.

Keďže som to ja, pred Leonom som sa tvárila, že s tým stále nesúhlasím. No mala som jeden problém. V jeho spoločnosti som nechcela byť z dvoch dôvodov. A ten druhý mi bol pascou. Odetý do čiernej uniformy s čiapkou na hlave vyzeral dosť dobre. Na to, že som ho spolovice nenávidela, som to aj tak musela priznať. Páčil sa mi a ani čas a nenávisť na to nestačila.
Hrozná som!

,,Ty si sa zbláznil! Nemysli si, že ma budeš teraz špehovať. Nestojím o tvoje služby."
,,Zbláznil?" Opieral sa o auto, so zloženými rukami cez prsia, sa zasmial. ,,Veď, ja ti iba robím šoféra."

Ponatriasla som kabelkou a prikročila k zadným dvierkam. Hneď sa uklonil a dvierka mi otvoril: ,,Ráčte madam."
Tvárila som sa namosúrene a odmerane, nad čím sa iba hlboko a viťazoslávne uškrnul.

Zabiť ho bolo málo. Zabáva sa. Pes!

Cestou do mesta som ho ustavične ignorovala, kdežto jemu to dodávalo odvahy ma pajediť ďalej.

Vlasy stiahol do gumičky a nasadenú čiapku odhodil na sedadlo spolujazdca, keď sme už boli na mieste.
,,Tvoj otec mi prikázal, aby som ti robil spoločníka pri vyberaní oblečenia," žmurkol na mňa cez spätné zrkadlo a šikovne zaparkoval.

,,Mne sa asi sníva."

,,Je to príjemný sen, že?"

Idiot. Chcela som po ňom hodiť niečo. ,,Škoda, že sa musím správať civilizovane. Ak by sme boli v tábore, skočila by som ti do vlasov a vyťahala by ich až by ťa hlava rozbolela."

,,Esmeralda Gabbana, cigánka, ktorá musí zaprieť a potlačiť svoj temperament, lebo zistila, že ma dvojaké korene a bola by neprijateľná v očiach svojej bohatej rodiny a spoločnosti."

Uškrnul sa. Lenže inak. Vážnejšie.

,,Nemáš pravdu. Ani trochu." Zahanbila som sa. Ja som cigánkou. Mám to v krvi. Nič ma nezmení, ani nezmenilo. Vravela som si.

Leon vystúpil a odmlčal sa, nechajúc mi voľný priestor.
Kráčala som napred a on za mnou. Vošli sme do nákupného centra, keď sa zrazu ozval:
,,Tu cigánske oblečenie nenakúpiš."
,,Ani nechcem."
,,Pamätaj, že na verejnosti iba cudne." Neustále ma podpichoval.
,,Zatvor už tie svoje ústa Leon! Bolo dobre, keď si mlčal."

Ja som šla dopredu a on za mnou, za každým, keď som sa obracala, som nachádzala na jeho perách mierny úsmev.
,,Nohavice ti zvýrazňujú boky a štíhle stehná.
Cigánky z..."
Otočila som sa za ním a vraždila ho pohľadom:
,,Ja nie som cigánka z tvojho tábora."
,,A preto si sa stala mojou ženou."
,,Zrazu som tvoja žena, ale mesiace si bol kde?"
,,Takže toto ťa trápi?! Ako inak. Myslel som si to.
Hľadal som ťa a aj našiel.Ta-dá."

Ako sme zastali pred butikom s večernými šatami, oblapil ma za pás a zašepkal na mňa: ,,Hviezda, život nám dvom dáva druhú šancu, nebráň sa."

Odtrhla som sa od neho. ,,No určite."

Lenže môjmu srdcu sa to páčilo. Ihneď sa rozbúchalo. Zradilo ma! Prečo ma nepočúva?!

Vošla som a hľadala čosi na večierok, ktorý sa mal konať v najbližšie dni v našom dome.
Krásne červené šaty som si vybrala. A jemu sa to vôbec nepáčilo. A  nepáčilo sa mu odvtedy mnoho vecí. Lenže to musel tolerovať. Napríklad v jedno poobedie, som sa šla slniť na terase.

Leon si ma neustále prezeral. Takmer mu vypadli oči z jamiek.
Veď mala som na sebe plavky a cigánky z tábora, je jedno, či z jeho, či z môjho, nenosia plavky. Aspoň teda nie dvojdielné. A biele.

Krútil sa okolo auta a zazeral a ja som sa smiala popod nos. Bol ako psík, ktorému je odopretá chutná kosť.
Keď som mu po kuchárke dala odkázať, že už nikam nepôjdem, že môže odísť, neodišiel, ale dostal sa do mojej izby a keď som sa tam vrátila, ležal v mojej posteli a spal s podloženým rukami pod hlavou.

Bola to jeho odplata?

Čo tu tento robí? Fakt blázon, že sa nebojí a robí si, čo chce. Ihneď som zamkla dvere, keď som ho zbadala: ,,Ešte, aby nás dvoch niekto spolu našiel!"
Naklonila som sa nad ním, keď som pomaličky, po špičkách, k nemu pricupitala.

Bielu košeľu mal rozopnutú. Porast na hrudi mierny. Úplne čierné nohavice z uniformy mu tvarovali uvoľnene stehná. Kam sa to pozerám?!!! Horuco sa mi spravilo. Nevšímaj si ho! Nevšímaj!
Čierné kožené topánky má zase obuté. Vždy to robí, i keď oddychuje. Nechápem, že ho nohy nebolia.
Dobre, prišla si na iné...
Ach, ale ten spokojný výraz.

Vlasy mal vtedy rozpustené a gumička ležala na stolíku a jeho hodinky tiež.

Urobil si si pohodlie. Rikono. Dobre ti je. Nezbavím sa ťa snáď nikdy.
Podvedome som prešla jednou perou o druhú. Keď som sa upriamila na tie ústa, ktoré ma kedysi...

Z ničoho nič ma stiahol na seba a nepustil ma. Zbytočne som na neho syčala.

,,Cigánky nenosia plavky!" Týmto ma prevrátil a ja som pod ním ostala ležať. Ako kedysi. Ako vtedy, keď som bývala v tábore Eden. Keď som bola hlúpa a naivná.
,,Nenosia!" Zaboril mi prsty medzi tie moje a potom mi druhou rukou pridržal bradu.
,,Pusť ma," vrčala som.
,,Ak by som nemal istotu, že si sa chcela ukázať, dávno tu už nie som!" Pohrýzol ma do brady.
,,Ukázať? Si smiešný, ty pes."
,,Prestaň už s tým psom. Sama si nedokážeš rozkázať, aby si sa pri mne necítila tak, ako sa cítiš."
,,To by si len chcel."
,,Áno aj, ale ak by som ti povedal ako vyzeráš, sama by si bola prekvapená. Tvoje líca horia červeňou, tvoje oči zas túžbou a tvoje pery nedočkavosťou!"
,,Netáraj."
,,Netáram. Nikdy." Pošteklil ma po krku svojim nosom.
Jemne a citlivo. Zimomriavky sa mi spravili. ,,Jedno len od teba chcem, aby si prestala."
,,Neprestanem," šepla som a napriek tomu sa nechala bozkať. Raz po mojom krku, po mojich ramenách a po mojom dekolte...keď stiahol nadol moje šaty, neprestával ma popritom hladiť a dotýkať všade tam, kde ešte nik iný.
Keď priložil svoje pery na moje, odovzdala som mu ich a vymieňala si s ním pálive bozky ozaj nedočkavosťou.

Avšak na dvere mojej izby zaklopal Maximo. Stuhla som.
Prestali sme obaja. Zmŕštila som obočie, keď som zbadala ako Leon zatína sánku a napína päste.
Rukou som zadržala jeho ústa pred vrčaním. Klopkanie prestalo. No Leon sa posadil a z boku na mňa zazrel. Premeriaval si ma, až sa vrátil k mojim očiam.
,,Ak si mu patrila, máš môj podpis o rozvode, ja nechcem ženu, ktorá sa oddala inému!"

V tej chvíli odo mňa dostal nehorázny políčok.
,,Ty si mal pred mojimi očami ženy, s ktorými si sa prechádzal a nechal si sa obchytkavať a ty ma tu obviňuješ z čoho prosím ťa?!"
,,Priznaj sa mi. Je to jednoduché. Si jedna z mnohých?Si?" šepotal mi tvrdo do ucha.
,,Nenavidím ťa! Nenavidím."
Neprestávala som ho biť a fackovať a plakať a potom on neprestával pridržať moju hlavu a moje ústa a potom moje telo. Až kým som nepocítila ako ma celú ovláda.

Nedávalo to sprv zmysel a bránila som sa, ale
hluk zrazu utíchol, hrala nám len hudba milovania. Počas tých melódii mi šepotavo prichadzálo do uši: ,,Prepáč mi Esmeralda...Prepáč."

Moje srdce opäť zahralo svoju rolu.

A potom mi Leon šepkal: ,,Besame mucho, princessa."

A ja som to robila. Bozkala som ho a bozkala, kým som nepocítila, že zo mňa spravil svoju ženu a kým to nepocítil on sám a spokojnosťou na konci zastonal: ,,Vedel som, že budeš len moja."

Zaborila som prsty do jeho hustých a neodolateľne sexi vlasov a zašepkala: ,,Áno? Vedel? Alebo po tom nesmierne túžil."

Vášnivo ma pobozkal: ,,Splnil sa mi sen. Mať po svojom boku cigánku, múdru, krásnu a nevinnú."

Roztopila som sa. Sen? Ak je toto pravé šťastie, nech nikdy neskončí.

***
Ahojte, dočkali ste sa ďalšej časti 😃❤️😍
Nuž, trvalo im to... 🤠☺️

You've reached the end of published parts.

⏰ Last updated: May 18 ⏰

Add this story to your Library to get notified about new parts!

La zingara Cassandra Where stories live. Discover now