La zingara Cassandra

13.

Sadla som si na stoličku pri malom Siréninom stolíku. Nalievajúc vodu do pohára, som si položila prsty na pery: ,,Bol to môj prvý bozk. Bol, ty pes!"

Hrôza ma naháňala a ja som pred ňou nestačila utekať. Všetko je naopak. Žiadne výsledky som nepriniesla a dokonca - Leon mal pravdu. Hlúpa a naivná, to som.
Nič sa mi nepodarilo. Namiesto toho sa mi páči človek, ktorý behá za každou sukňou a balamúti mi hlavu svojími pesničkami a tým, žeby sa so mnou chcel oženiť.

,,Po tomto netúž. Nikdy!" zamrnčala som tlmene.

Nemala som ale kedy prestať myslieť na toho zlodeja, lebo vpadol do karavanu za mnou.
Zamkol dvere a oprel sa oň vraviac: ,,Zajtra večer príde oddávajúci. Máš poslednú možnosť. Vezmem si buď teba, alebo ryšavú!"
Sarkasticky som sa zasmiala. Podišla k nemu a poriadnu mu vylepila.
Lakeť mi ihneď pritiahol k sebe. A dlaňou mi opovážlivo pohladil krk.
,,Dobre, tak teda žiadna ryšaňa. Nikdy. Toto sa ti páči viac?"
Nevyslobodila som sa spod jeho zovretia, nedovolil mi to, asi vedel, žeby opäť dostal po svojej uškrňajúcej sa tvári.
Namiesto toho ma zas schytil a perami siahol po mojich.
,,Chceš prebrať svojmu bratovi ženu." Nedalo mi to, musela som sa brániť aspoň slovne.

Prestal.

,,Nie si už jeho žena! Ak by si bola, nikdy by som ťa nechcel! Pozri." Zrazu vybral z vrecka akýsi list.
Siahla som po ňom a prečítala si, že som oficiálne slobodná.

No predsa som ho skúsila zneistiť:
,,Čo keď som tvojmu bratovi patrila?!"
,,Nemala si kedy. Včera ťa tu nechala Siréna a predvčerom Anna podhodila Ernestovi inú ženu."
Zaostrila som na neho, prezerajúc si vážnosť jeho čokoládových očí.
,,Ty?!"
,,Áno, ja všetko sledujem! A všetko riadim. Dúfam, že si to vážiš."
,,Vážiš???"
,,Ponúkam ti manželstvo, čo ešte viac chceš?"
,,Ja nie som Zorali!!!"
,,Ja viem..." znežnel v hlase, ,,práve preto sa staneš mojou ženou."
,,A keď ťa odmietnem?!"
,,Neodmietneš! Tak ako ani tvoje ústa, ani tvoje nádherné modré oči. Žiadna ich takéto nemá." Díval sa mi do nich a ja som sa v tom momente hlupo roztopila.

Zbláznila som sa asi načisto. Dohodla som sa s ním, že sa zajtra večer stretneme a že sa za neho vydám.

Biele šaty mi prieniesla Anna. Pýtať som sa jej nemusela. Už som sa vedela dovtípiť, od koho všetko vie. Od svojho brata.
,,Budem ti svedkom!"  Podala mi ich a šťastne pokrčila nosom, pričom ma tuho objala.
,,Dobre vedieť."
,,Robím to preto, lebo Zorali som nemala nikdy rada. Teba však áno!"

Po tom, čo som si tie jednoduché šaty prezrela, vzala ich do rúk ona. Priložila k telu a tancovala s nimi.

,,Prečo si ju nemala rada?" opýtala som sa.
,,Nebola panna." Zakrútila sa nimi a vypustila na jeden dych.
,,Iba preto?"
,,Čo je to za slovo?"
,,Ty nie si!"
,,Odkiaľ si to vzala? Som! " Šaty položila na bok  a vzala pomedzi prsty čokoládu. Zamávala mi ňou pred očami.
,,Neveríš na lásku."
,,Takže to znamená, že si sa do môjho brata zamilovala! Však."
Spokojne odkusla z čokolády a obrátila reč smerom na mňa.
,,Nie,"odsekla som jej.
,,Vedela som to," zvýskla, nadvihla ukázovak a mierila ním na mňa, no ešte k tomu sa potrebovala teatrálne doplniť, ,,vy dvaja ste pre seba ako stvorený! Predstav si, že iba jedna z toľkých dievčat, ktoré skúsil môj brat bola pannou."
,,Ryšana?" vykĺzlo mi úst.
Prikývla: ,,Ona jediná a tie všetky ostatné boli proste pobehlice."

,,Levie srdce ju však nikdy nebral vážne."
,,Levie srdce?"
Zachichotala sa: ,,Alechandra prezývajú Leon, alebo Levie srdce. No nezáleží."
,,Ale oženiť by sa s ňou oženil, ak by som nesúhlasila! To tvoje Levie srdce behá za každou sukňou a je jasné, že teraz...."
,,Veď ty ho spoznáš. Nie všetko čo hovorí, mysli naozaj vážne. Väčšinou ľudí skúša! Veď sa pozri. Zaletník a pritom ako ženu na celý život, chce len počestnú a čistú!"

,,Dobre už choď. Oblečiem sa," odohnala som ju, aby som ostala sama a porozmýšľala, či robím dobre.
Lenže potom som si spomenula na jeho čokoládové oči a získala pocit istoty. Chcela som sa zachrániť pred mojími ľudmi a rodom a iná cesta neexistovala.

Ani neviem, ale dosť rýchlo sa to rozbehlo.

Oddávajúci vošiel do karavanu a za ním Siréna a Anna
Nahynala som sa do strany a čakala na neho, až sa nakoniec aj on ukázal a mne odľahlo.
Mal iba bielu košeľu a čierne nohavice, vyzeral v tom oblečení dosť príťažlivo. Vlasy mal zapnuté do gumičky a na tvári svoj viťazoslávný úsmev.
Prehodil pár slov s oddávajúcim, až nakoniec dodal:
,,Môžete nás oddať."  Potom sa postavil sa ku mne a zaraz v tej chvíli som si uvedomila, že sa navoňal poriadne, lebo mi jeho vôňa udrela poriadne do nosa. Alebo to bolo tým malým priestorom?

Brať sa iba v takomto tesnom priestore? Nemohla som sa zbaviť tejto myšlienky. Prechádzala sa v mojej hlave až dokým som nepovedala svoje - áno.
A keď oddávajúci vyriekol: ,,Môžte pobozkať svoju nevestu." Naše svedkyne sa zasmiali a ja som si uvedomila, že už ako žena patrím vodcovi Koniarovcov.

Leon to urobil. Pobozkal ma.
Na chvíľku a krátko a potom mi nastokol obrúčku.

Ten človek, ktorý podpísal platnosť manželstva s nami ešte trocha pobudol. Napil sa z ponúknutého vína a zasmial sa popod nos:
,,Prisahal by som, že som pred časom oddával asi vašu príbuznú! Veľmi ste mi povedomá."

Anna skoro vybuchla od smiechu.

,,Neviem pane. Možno sa vám to iba zdá," zahundrala som.

,,Asi áno." Nenamietal príliš dlho.

Leon mu ešte dal peniaze a on potom odišiel.

,,Ideme do domu."  Bral ma hneď na to za ruku.
,,Kam?"

,,A kde by si mala byť, ak nie pri svojom mužovi," prešla okolo nás Siréna, ,,no už choď! Tento karavan je príliš malý. Pre toľko ľudí nemám miesto." Otvorila dvierka a vopchala ma von ako prvú.
A ako ich zamýkala, stihla po mne hodiť očkom a žmurknuť na mňa.

Stará ježibaba, prečo ma nenechala u seba!

Leon mi nastavil dlaň:,,Čo sa pozeráš? Podaj mi tu svoju."

Nechcela som to urobiť.

,,Trucuješ a pred chvíľku si mi povedala áno."
,,Iba pre dohodu, aby som prežila!"
,,Dohoda nedohoda. Chcem sa ťa dotýkať od rána do večera Hviezda." Zaboril svoje prsty medzi tie moje.
Myslela som, že pôjdeme smerom k domu, ale nie.
Prešli sme cez celý tábor, až vzadu k rieke, i keď sa už slnko pobralo na spánok, mesiac ten už dokonale svietil.

Leon si ma pritisol k sebe a šepol; ,,Chceš, aby som ti niečo prezradil?"
,,Povedz."
,,Pozri sa tam hore," ukazoval mi hviezdu, ktorá mimoriadne žiarila, ,,túto hviezdu som vždy obdivoval."
,,Psychohygiena pohľadom na nočné hviezdy."
,,Áno, aj. Väčšinou som pozoroval iba túto."
,,Prečo."
,,Páči sa mi, lebo žiari viac ako ostatné, presne tak ako ty, ako tvoje oči!"

Otočil ma k sebe tvarou v tvár a hneď na to ma jemne pobozkal.

Cítila som sa ako v siedmom nebi. V jeho dokonalom pohľade som sa roztopila za každým, keď sa na mňa usmial a pri chuti jeho pier, mi neustali lietali motýliky v brušku.

Úžasné...Bola som naozaj šťastná a spokojná.

~~~

Ahojte, zatiaľ im to pekne ide, nie?