2.

167 18 4
                                    

Červeň mi vstúpila do líc

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.


Červeň mi vstúpila do líc. Mužovi, ktorý vyzerá priam nevinne, musím spraviť niečo veľmi zle. Malé náznaky nesmelosti vychádzali z jeho osobného priestoru, čím ma príjemne prekvapoval. Sledujúc to na ňom ma prepadali všakovaké pocity, ale stalo sa...

Podpísala som zdrap papiera a on tiež. Kto vie či bol spokojný s tým, čo dostal?! Mňa, celú v červenom, so závojom dlhým až po hruď, ktorý zakrýval hlavne moju tvár.
Na bujarej svadobnej oslave nás vyzvali do spoločného tanca. Muži hrali na gitarách a ženy tamburínach. Hudba sa preto rozpínala pravdepodobne asi až na koniec sveta.

Začiatočný tanečný zvyk, ktorý netrval dlho skončil ani za chvíľu. Prvýkrát ma vzal za ruky, prvýkrát sa ma dotkol. Človek, teda zdatný muž, ktorý si ma vzal za ženu, mi párkrát chcel odhrnúť závoj z tváre, no ako správna cigánska žena, musela som pred všetkými robiť drahoty. Nacvičené to mala každá jedna nevesta, ktorej manželstvo sa dohováralo už v dvanástich rokoch a po novom, keď dievča dovŕšilo dvadsaťjeden, ako ja, vydali ju.

Vysoký dvadsaťpäť ročný chlap mal v lícach jamky. Všímala som si ich stále. A časom napomínala, aby som prestala s tým okúnaním. Snažila som sa nedívať na jeho úsmev, ktorým ma za každým, keď sa mi prihovoril, obdaril. Inak by bol kameňom úrazu. Páčil sa mi. A komu by sa nepáčili jeho jamky v lícach?!
Každej by sa páčili! To by som potvrdila aj vo sne.

Zrazu hudba prestala hrať. Tým upozornila na nový program. Začal sa tým, že hlasný zvuk tamburín sa roztiahol po celom tábore. Hlasno vydávali zvuk všade navôkol. Každý sa obzeral, preto som zvedavo hľadala dôvod aj ja.
Vodca s čiernou maskou na očiach prichádzal so všetkou svojou pýchou k nám.

Pochopila som.

Dostal sa do stredu, tam, kde som zahájila so svojim manželom tanec, usmial sa naširoko a pokynul, aby chlapi vzali do rúk svoje gitary. Rôzne druhy gitár sa rozozvučali v jednom tempe. Znelo to dosť ohurujúco.
Tamburíny utíchli a gitary ich vystriedali, keď sa hlasne rozoznela ohnivá hudba Koniarovcov, môj nový manžel, ma prenechal bratovi, slávnejšiemu a vplyvnejšiemu, než on sám a požiadal o tanec pravdepodobne vodcovú ženu. 

Nikto mi nič predom neoznámil, dovtípila som sa, že mame s nimi tancovať.

Teda podala som mu svoju dlaň a...

Ostré čokoládové veľké oči vystupovali z vodcovej čiernej masky.
Pevným stiskom ma potiahol blízko seba a neostýchal sa na mňa prehovoriť:
,,Hviezda by mala svietiť svojou žiarou! Prečo ju skrývať?!" Snažil sa mi odkryť závoj z tváre.

To je čo za človeka, aby ma videl skôr, než môj manžel?! Zaškripala som zubami.

,,Určite nie preto, prečo vodca Koniarov skrýva svoju pravú tvár pred ľuďmi, ktorých vedie!" Kútiky úst nešli do vrchu, nechcelo sa im. Neporúčal im môj mozog!

Zasmial sa a pohyboval nohami a rukami do rytmickeho tanca. Temperament z neho sršal na všetky strany. Vedel to sám a zistila som to vtedy aj ja.

Ostali sme v strede tábora ja a on. Tancujúci okolo seba a okolo nás dav našich ľudí. Obklopujúcich nás do veľkého kruhu.
Rukami tlieskajúc a spievajúc sa bavili a povzbudzovali nás, aby sme to robili aj my. Preto som tlieskala a usmievala, kiežby tí energickí ľudia vedeli čo plánujem, kiežby. 

Zasmiala som sa spokojnosťou.

Po tanci sa mi ich nesympatický vodca na moje veľké počudovanie mierne uklonil. Ale na koniec, keď sa otáčal na mňa žmurkol.
Zamračila som sa. Jeho bezočivé správanie mi vôbec nebolo po chuti. Je verný svoje povesti! Povesti najväčšieho sukničkára!

Noc, na ktorú som sa pripravovala prichádzala pomaly ale isto. Už som sa ozaj nevedela dočkať, možno, že som si priala, aby prišla čo najskôr a aby hlavne čo najskôr skončila.

Chcela som to už mať konečne za sebou. Trocha ma stískalo na hrudi. Nervozita zaúradovala. Nečakane, ale keď ma oslovilo mladé zhovorčive dievča, uvoľnila som sa. Teda viac menej.

Zaviedlo ma do veľkého domu a kračajúc na poschodie ma voviedlo do akejsi tmavej izby. Zapaľovačom zapálilo sviečku a ňou ešte ďalšie, asi tak sto, ktoré boli už vopred rozložené všade okolo nás.
Dali si záležať. Romantické, ale nič pre mňa. Nebude žiadná spoločná milostná noc! Pomyslela som si.

,,Hviezda, toto si máš natrieť na pery!" ozvalo sa ku mne, keď som si myslela, že pomaly bude odchádzať, prikročila bližšie.
,,Prosím?" zazrela som na čiernu fľaštičku v jej rukách.
,,Afrodiziakum," smiala sa.
,,Hlúposť," kývla som posmešne hlavou.
,,To nie je hlúposť. Skús to. Uvidíš, že prvá noc bude preto príjemná."
Nakvapkala mi ho na prsty a posmelila, aby som si pretrela pery.
Čo to robím? Skoro som ju poslúchla, keď som si namočila prst do tej neznámej tekutiny.

Zmrštila som na chvíľu obočie. Veď ja vôbec nemám v pláne sa tomu človeku oddať. Iba ak cez moju mŕtvolu.
,,Si nervózna?" prihovorila sa ku mne. Zbadala, že som si tu tekutinu utrela do svadobných šiat.
,,Dobre teda, ako chceš, chcela som ti iba pomôcť."
Podala mi potom pohár vody. Vzala som ho, priložila k ústam a napila sa.

Pár glgov.

Naozaj iba pár.

Čo sa to so mnou deje? Zahmlilo sa mi pred očami. Zrazu sa z jej postavy stali dve. Pohár mi vzala z ruky a pomohla mi ľahnúť si na posteľ.

,,Čo si mi dala napiť?" zasyčala som na ňu cez zuby!

***

Dalsia Sľubená cast na dnes.
Čo poviete, čo Cassandre dali napiť a prečo?
😩👀
Ak sa Vám doterajšie časti páčili, podporte príbeh a hlasujte a Komentujte ❤️

La zingara Cassandra Where stories live. Discover now