La zingara Cassandra

20.

A tak si môj nový ateliér vypočul náš spoločný rozhovor. Malé iskričky sa zakaždým vznášali vo vzduchu, keď mi venoval zaľúbený úsmev. A jeho pohľad plný záujmu ma nenechal chladnou. Ak by som mala byť úprimná, niečo sa mi na ňom páčilo. Ale drahoty som musela robiť, čo by som bola za ženu.
,,Je priskoro hovoriť o manželstve." Schladila som ho, ale predsa sa chytal čo i len najmenšieho náznaku.
,,Znamená to, že mám v tvojich očiach šancu?"
Zachichotala som sa nevinne a on to využil.
Vzal mi obe ruky a hladkal ich.
,,Tvoj otec..."
,,Prosím, nehovor o tom zatiaľ nikomu."
,,Dobre, ale dnes večer pôjdeme spolu niekam na večeru."
Prikývla som a ďalej som sa už len venovala dolaďovaniu môjho výtvoru, kým sa on zas posadil do kresla a z času na čas sa na mňa len tak díval.
Jeho spoločnosť mi neprekážala, tiež som rada sledovala, ako ma sleduje popri ťukani do klávesnice. Vždy to robil. Ale nikdy mu to nešlo nenápadne a mne tým vytváral úsmev na tvári.

***

V ten večer som sa neobliekla typicky cigánsky. Nerobila som to často, no tentoraz som si povedala, že neuškodí malej zmeny.
Šaty nad kolená, prvýkrát v živote, objali moju postavu. Doposiaľ to boli vždy iba dlhé sukne, či šaty po päty. Preto to bola asi najväčšia zmena za posledné obdobie a možno aj celý život.
Čierne koktejlové, so striebornými doplnkami a so striebornými topánkami na vysokých podpätkoch - môj dnešný outfit.

Môj otec bol ešte v práci a teta mala nejakú akciu, na ktorú som odmietla prítomnosť, takže ma nikto takto nevidel, iba kuchárka, ktorá sa chichotala popod nos.
,,Ideš s ním na večeru, čo?"
,,S kým?"
,,Nepredstieraj, celý dom o tom vie. Len ich Maximo prosil, aby ti nič nehovorili."
,,Čo???" Ten je ale. ,,Vrátim sa." Rozlúčila som sa s ňou a ona za mnou zatvorila vchodové dvere.

Maximo ma už čakal vo svojom bielom novom aute, v najnovšom Mercedese.
Cez sklopené okienko sa na mňa milo usmial, preto som mu neprezradila, že viem o tom, čo rozšíril každému v rodine. Huncút.

,,Kam ideme?" opýtala som sa ho, akonáhle som si sadla a zapla pás.
,,Uvidíš."
,,Prekvapenia nemám rada."
,,Toto ale budeš," zasmial sa a popritom si ma prezrel, ,,tie šaty ti veľmi pristanú."
,,Zmena, čo?!"
,,Priveľká! Takto by som nikdy nepovedal, že si cigánka."

Navonok som sa usmiala, ale vo vnútri sa ma tieto slová akosi dotkli.
To ako vyslovil slovo cigánka.
Som z toho etnika a nikdy neprestanem byť, ani keby som sa prestala obliekať ako naše ženy.
Moje srdce je cigánske.

Najlepšia reštaurácia v meste nás prijala prostredníctvom svojho hlavného čašníka, ktorý nás posadil za najlepší stôl, pri výhľade na celé mesto.
,,Krásne, naozaj Maximo. Vybral si perfektné miesto," okomentovala som to. Prezerajúc si vnútro, tej pokojnej a romanticky pôsobiacej reštaurácie.
,,Som rád, že sa ti tu páči." Jeho oči mu žiarili šťastím a vyjadrovali hlbokú hrdosť.

Sadli sme si a potom nás rýchlo obslúžili. Párkrát sa mi dotkol dlaní a jemným pohybom mi jednu z nich pohladkal. ,,V ten deň, ked si vkročila do domu svojho otca, som dostal od života druhú šancu. Tri mesiace som sa snažil na teba nepozerať, ako na ženu, ale nedokázal som." Priznal sa mi, popíjajúc z bieleho vína, ktoré mal naliaté vo vysokej skleničke.
,,To si sa musel premáhať, keď si sa nakoniec aj tak neovládol."
Utrela som si ústa servítkou a napila sa taktiež z vína.
,,Premáhal. Veľmi." Jeho ruka putovala k mojej šiji a k môjmu lícu.

Romantický večer plynul prirodzene, naše rozhovory o budúcnosti a cieľoch by sme viedli predlho, ale všímali sme si, že hostia už odchádzali a my sme boli medzi tými poslednými.
Pomohol mi, aby som sa postavila a narovnala a vzala do rúk zo zeme malú kabelku.
Usmievavo mi pošepkal do ucha: ,,Nádherne voniaš." Po týchto slovách sa perami blížil k mojím perám.
Jemne na mňa vdýchol svoj dych a už by ich pritlačil o moje, keď nás hlavný časník prekvapil a upozornil na seba zakašlaním.
,,Prosím o ospravedlnenie, ale musím vám oznámiť veľmi dôležitú správu."
Obaja sme sa k nemu pootočili a čakali na to, čo povie.
,,Pan Maximo Sanchez, akurát som dostal správu, že vaše auto z parkoviska zmizlo. Nemôžeme vám ho priviesť pred vchod reštaurácie."
Maximo sa vyočil na čašníka.
,,Ako prosím? Nerozumiem!"
,,Vaše auto musel niekto ukradnúť, lebo..."

Môj partner ma vzal za ruku a tak sme nasledovali čašníka, ktorý nám vysvetlil, čo sa stalo.
Prišla polícia a spísala sa zápisnica.
A keďže sme nemali ako domov, zavolali sme si taxík.
Nepríjemná skúsenosť však bola niečim nečakaným aj pre mňa.

Dostali sme sa domov v noci. Bola som ustatá a to isté som zbadala aj na ňom.
,,Ešte nechoď." Zastal pri zárubni dvier do mojej izby.
Prstami prešiel po mojom lakti až k pásu. Pritiahol si ma k sebe a začal ma bozkávať po krku: ,,Vynahradíme si zle dobrým."
Pokračoval poza moje ucho.
,,Maximo, na toto máme ešte čas,"šepkala som na neho a všemožne sa odťahovala.
Lenže on stále pokračoval a blížil sa mi k brade a k ústam.
Maximo nekaz nám to. Vravela som si.

Skoro ma pobozkal, len sa niečo mihlo pred našimi očami, až sme zistili, že nás malá Cataline sleduje s prispatým očkami.

Maximo to vzdal a s úsmevom ju vzal na ruky a jemne pobozkal na vlásky.

,,Tak teda dobrú noc." Rozlúčili sme sa obaja.

Vyzula som si vysoké topánky a postavila pred zrkadlom. Cítila som na mne jeho vôňu a jeho bozky na svojej pokožke a smiala som sa nad tým.

Bude mužom môjho života? Spýtala som sa samej seba. Zazerajúc do zrkadla a skladajúc strieborné náušnice.

Nasala som do pľúc vzduch, keď sa to stalo. Prešla som si prstami po ramenách. Lebo som pocítila čosi nevídané.
Šepot na mojom krku. On sa nevzdal.
,,Cassandra." Objatie mi prischlo zo zadu.
Rozopínanie šiat som pocítila a vtedy som sa už naozaj zľakla.
Zips zo šiat sa mi dostal až nadol. Keď som pocítila bozky po mojom chrbte, musela som sa obrátiť
,,Maximo, čo to robíš?!"
,,Potrebujem ťa,"vyslovil a ťahal ma k sebe.
,,Nie, teraz to nie je vhodné."
,,Prečo?"
Opäť položil svoje ústa na môj krk a bozkával mi ho.
,,Maximo, nie som pripravená." On ma nepočúva? ,,A ani ma neučili, aby som sa vyspala s niekym iba tak."
,,Iba tak?" Pokračoval ďalej na môju bradu.

Pritlačil si ma o seba. O svoju mužnú hruď.

,,Musel by si byť mojím manželom."
,,Čo? Hm?" Pridržal si ma k sebe. ,,Nemusíme čakať až tak dlho."
,,Mám svoje zásady."
,,Nechaj zásady v cigánskom tábore." Týmito slovami pritlačil pery o tie moje. A ja som sa v tej sekunde odtiahla. A spomenula na Leona, ktorý chcel po svojom boku iba takú, ktorá by bola nepoškrvnená a čistá.

Ostala som z toho v tranze.

***
Ahojte, ďalšia časť. Hlasujte a Komentujte :)

Kto by mu mohol ukradnúť jeho nove auto? Kto?
Hrdlo mi zovrelo.