Vydať sa a v tú noc ženícha zabiť. Moja úloha, do ktorej ma moja matka pripravovala už pár rokov.
-Kladúc nohy do vlastnej izby, vedel kam ide. Zastal predo mnou a odhrnul mi závoj z tváre...muž sa stal mojím manželom, ale nie na dlho.-
-Človek, kt...
Ops! Esta imagem não segue as nossas directrizes de conteúdo. Para continuares a publicar, por favor, remova-a ou carrega uma imagem diferente.
Uväznená v manželstve. V minulosti. Spútaná okovami. Nemohúca sa pohnúť ďalej ani o kúsok. Všetko načo som pomaly zabúdala ma ovalilo práve teraz. Tak nečakane. Kedy som už začínala byť šťastná. Zmierila som sa s nezáujmom a zrazu si ten pes príde a postaví sa predo mňa. Čo chce? Po toľkých mesiacoch si na mňa spomenul, alebo ako to bolo? Nadodatok, stále taký arogantný a sebavedomý! ,,Zmizol by som, avšak taku úžasnú šancu nehodím za hlavu!" ,,Ty si ukradol to auto..." ,,Tvojmu milencovi myslíš?!" zasmial sa sarkasticky, ,,áno! Choď, prezraď ma!" ,,Prečo si si istý tým, že ťa neprezradím?!" Jedným jedinym pohybom mi zaboril prsty do vlasov a stiahol ma k sebe. Penila som zlosťou, keď to urobil. ,,Lebo som tvojím mužom! Stále! Stále! A sama vieš, že rozviesť sa so mnou nemáš právo, dokým to neurobím ja sám!" ,,Iba cigánske zásady." ,,Ty si ale cigánka! A aj keď si sa zapredala, nosíš na sebe toto!" Prezeral si ma a dotkol sa mojich riflí, ktoré som na seba natiahla prvýkrát v živote, práve v ten deň. ,,Nechaj ma!" Vrtela som sa a vrtela, no márne. Nepustil ma. Ešte viac ma drvil. Zavrčala som na neho: ,,Rozvediem sa s tebou! Hneď!"
,,Vedia, že máš muža cigána? Že si vydatá! Vie to? Nevie!"
,,Nechaj ma!" Dostala som sa z jeho rúk. Konečne. ,,Nemajú to prečo vedieť. My dvaja sme len sprosté nič. My sme nikdy neboli ničím! Podpiš mi rozvod a ja si budem žiť svoj život a ty ten svoj - cigánsky!"
,,Rozprávali o tebe, že si zmizla, nechala všetko, keď si sa dozvedela kto si! Že máš bohatého bieleho otca! Zabudla si dokonca na chudobnú a chorú ženu, ktorá ťa vychovala. Zmenila si sa, Hviezda! Zmenili ťa až tak veľmi, že si zabudla na to, kto si! Ale najmä si zabudla na ľudí, ktorí..." ,,Ktorí, keď som bola s nimi, ma nechali odísť! Ktorí si ma vôbec necenili! Ktorí ma považovali za predmet zmluvy a ktorí ma využili, preto aby neplatili jeden druhému." Usmial sa pre seba. Opravil si trčiaci vlas a zapravil poza ucho. ,,A preto si odišla a dovolila, aby tvoju Tuláčku zlynčovali? Ležala mesiac v nemocnici! Ani raz si sa nebola za nou pozrieť." ,,Čože? To nie je pravda. Ja som im neustále volala. Nikto avšak nedvíhal." Neverím mu. Jednoducho to nemôže byť pravda.
,,Starejší tvojho rodu zabavili váš dom a ustanovili nového vodcu. Tuláčka teraz žije v karavane a tvoj brat stratil právo vodcu. Tvoja sestra zas..."
Slzy sa mi nahnali do očí. Srdce ma rozbolelo, že som zastonala. ,,Už porodila?" Sklonila som hlavu a tie nazbierané slzy mi samé vytiekli von. ,,Prečo klameš?" Stíchol na moment. A potom povedal: ,,Neklamem." ,,Zákon - bielá nemá čo hľadať v cigánskom tábore, ale veď, veď ja som polovičná!" vyslovila som polohlasne. ,,Vaše zákony som nikdy nepodporoval! Sú ohyzdné." okomentoval ich.
,,Teraz už všetkému chápem. Moja matka Margaret, zomrela rukou druhého manžela kvôli mne, kvôli jej láske, kvôli tomu, že sa dala dokopy s mojím biologickým otcom. Tuláčka tiež len kvôli mne takmer zomrela. Načo som sa vôbec narodila?" Pohľadom som klesla k čiernej zemi. A ja som ju obviňovala z toho, že ma nemilovala.
