La zingara Cassandra

18.

Zomrela?

Odkráčal do svojej izby. Hneď naproti. Jeho vysoká a štíhla postava, oblečená do sivého obleku, sa stratila za masívnymi dverami.

Nevychladla som a ani nespamätala z predošlých vecí a zas ďalšia nová a opäť pochmúrna.
Všetci v domto dome boli veľmi úprimný a na nič sa nehrali. Až mi to pripadalo neuveriteľné, že sa to okolo mňa všetko deje.

Stojac v chodbe a dívajúc sa na zatvorené dvere sa mi doslova pootvorili ústa. Lenže v tej chvíľke ma na iné myšlienky priviedol môj otec.
Čaj v rukách Jacoma sa niesol pomaličky pred seba a jeho para ho verne nasledovala. Keď ma zbadal, zastal. A všimol si moje zazeranie.

,,Chceš sa porozprávať o tvoje sestre? Či je to dnes na teba priveľa?"
Myslela som si, že čaj bol pre neho, avšak nebol. Uvaril ho pre mňa.
,,Napiješ sa? Lipový čaj Margaret pila za každým, keď som ju stretol." Usmial sa na mňa.

,,Porozprávajte mi najprv o mojej matke, o ďalších veciach mi poviete neskôr," vyslovila som a vtedy Jacomo začal rozprávať. Sadli sme si do kresiel v malej predsieni na chodbe. A tam mi rozpovedal, ako sa spoznal s mojou matkou, ako sa spolu stretávali, ako sa s ňou oženil a aké šťastne chvíle spolu prežili za mesiac života, ktorý spolu pobudli. I keď tak krátko. Bola to láska jeho života.
Nepochybovala som, že Margaret miloval.
Potom sa oženil druhýkrat so ženou, ktorá otehotnela hneď po tom, čo sa rozišiel s mojou matkou.
Preto ja a moja sestra sme boli takým istým ročníkom.
Sestra zomrela, lebo bola chorá.
V tú noc mi ukázal aj jej fotku a naozaj sme sa podobali, len jedným nie a to očami. Mala ich po svojej matke a ja zas po ňom. Až keď som preskúmala jeho pohľad, privolila som, že ich mám po ňom. A očný obluk ten tiež.

Hneď na druhý deň sme spolu šli na DNA testy. A o pár dni prišli aj výsledky.

Akurát som sa obliekala do dlhej bielej sukne až po päty a opásala sa úzkym čiernym opaskom. Červený top mi zas ladil k červeným koženým topánkam.
Na všetky prsty som si navliekla zlaté prstene a do uší dala zlaté veľké okrúhle náušnice. Ona mi ich darovala. Jediná pamiatka na Tuláčku a zas ma zaplavil smútok. Avšak na dvere zaklopala Lukrécia. Nechala som ju preto vojsť.
Pred očami mi zamávala akýmsi listom a s veľkým úsmevom na tvári, mi povedala výsledok z testu.
,,Si Gabbana. Hovorila som to!" Tuho ma objala.
Rozpačito som vzala ten papier a zazrela na to potvrdenie.
Úsmev cez veľku bolesť, ktorú ona nevidela a ktorú pochopil iba Jacomo, lebo keď on došiel za mnou, slzami pokropil moju vlastnú pokožku.

,,Viem, že to pre teba bude veľmi ťažké, ale skús prijať pravdu, i keď je taká aká je a i keď spravila v tvojom živote ohromnú zmenu."

Prikývla som objímajúc ho. Potlačila nazbieraný smútok do úzadia. Neklamal mi. Tento človek je tou najuprímnejšou osobou v mojom živote.
Môj cigánsky otec mi bol dobrým otcom. Staral sa o mňa. Zbožňovala som ho.
Tento je však celkom iný. On je ten pravý a biologický. Gádžo je mojím otcom. Potvrdilo sa to.

Každý mi v ten večer gratuloval. Privítali ma oficiálne do rodiny pri spoločnej večeri.
Sediac okolo stola podávali jedlo prestreté ako pre pánov, načo som nebola zvyknutá. Milión vidličiek, príborov a lyžičiek, v ktorých som nevidela zmysel.

Mojej tety známa si ma prezrela a zasmiala nad tým, že ešte stále nosím typické cigánske oblečenie.
Odpovedala som jej jednoducho: ,,Mne sa páči. Vidím v ňom slobodu a živelnosť. Musím sa obliekať tak prakticky a minimalisticky, ako aj moja teta, či vy? Mám rada umenie a to sa odvíja nielen na mojom oblečení, ale hlavne na spôsobe života, ktorý vediem."
,,Umenie?"
,,Áno, umenie."
,,Čo máš konkrétne na mysli?"
,,Zbožňujem módu, tvorenie, obdivujem maľby a spievanie."
,,Všetko iba pasívne?"
,,Nie, tvorím odevy, ale dokážem zachytiť na plátne obraz, ktorý sa predo mňa dostane voľným okom. Ostatné umenie obdivujem pasívne, buď ako poslucháč..." zmĺkla som, spomenula som si na človeka, ktorý o mňa nestal, ani sa mi neozval, či žijem, dýcham, či som vôbec v poriadku. Ten človek, ktorý mi spieval pesničku, ňou ma opantal, avšak ľstivo. Robil to iba pre svoju sebazáchovu.

,,Cigáni to majú v krvi. Umenie vychádza z ich temperamentu a chuti žiť a objavovať," dodala som a prehltla sústo bravčovej panenky, so zeleným hráškom a zemiakovou kašou k tomu.
Táto pani sa mi páčila zo všetkých najmenej. Horenoska! Pravá nepríjemná gádžovka!

Kým som v mojej hlave budovala veľku bariéru, ona sa poza rameno otočila a otvorila ústa:
,,Maximo, prichádzaš neskoro."
,,Áno, mama, mal som veľa práce."

Jeho mama?! Kto by to na ňu povedal?!
Nadvihla som obočie nad tou nesympatickou ženou.
On si zatiaľ sadol na voľné miesto, zhodou náhod pri mne. Kuchárka mu ihneď prestrela tanier a položila skleničku k pravej ruke. Ihneď po nej siahol a napil sa tak z naliatej čistej vody.

Milo sa na mňa usmial a pozdravil mi. Venovala som mu úsmev, keď Lukrécia vyslovila, že prišli výsledky, opäť mi venoval milý pohla a prikývol, že nemal žiadne pochybnosti o tom, kto som.

Na konci večere som sa ho nepremyslene opýtala: ,,Čo si tým myslel?"
,,Si podobná svojej sestre."
,,Až tak veľmi?"
,,Určité črty máte spoločné," prezeral si ma svojimi modrými očami, ,,ale zas nie všetky. Napríklad, vyjadruješ sa úplne inak ako ona. Aj osobnosť a charakter je rozdielný."
,,To som zvedavá. Čo také?"
,,Ona bola krehká a ty..."
,,Ja nie som krehká?"
Zasmial sa, pričom sa poškrabkal po jemnom strnisku. Odpovedal mi upierajúc zrak na svoju skleničku vody:
,,Nie. Felicite by mojej matke nedokázala odpovedať tak, ako si to urobila ty."
,,Počul si ma?"
,,Áno. Akých maliarov obdivuješ?"
,,Perfekne meníš tému. Ale dobrá otázka. Všetkých..."
,,Jedného."
,,Picasso."
,,Speváka?."
,,Zbožňujem Pitinga."
,,Zaujimavé. A čo tvoja obľúbená pieseň?"
Sklopila som zrak, lebo som mala pred sebou čokoládovo sfarbené veľké okále, do ktorých som sa potajomky dívala, keď mi spieval pesničku Besame mucho, princessa.

Neodpovedala som mu na jeho otázku.
Nechcela som, bolo mi na ňu ťažko odpovedať...

***
Ahojte, ďalšia časť. Trochu som vás oboznámila s novými postavami príbehu :)
Ako sa vám napr. pozdáva Maximo? 😂😁❤️