La zingara Cassandra

17.

,,Dôvod, prečo to bolo nemožné?"
,,Sám som bol pri pôrodoch, keď porodila svoje prvé deti, tvojho brata a sestru Lunu. Pracoval som vtedy ako hlavný doktor v nemocníci. Tuláčka dosť dlho potom nemohla byť tehotnou, až kým..."

,,Dosť stačí! Povedzte mi, prečo ste tu?!"

,,Chcem ti pomôcť, chcem aby si ma spoznala, aby si..."

,,Dobre teda, pomôžte mi! Vezmite ma odtiaľto, ihneď!" Sklonila som hlavu.

.......

,,Cassandra," prihovoril sa ku mne, keď sme autom zastali pred veľkou luxusnou vilou. Získal si moju pozornosť a prerušil tok mojich pochmúrnych spomienok na dnešný hrozný deň plný pravdivej pravdy. Krutej a neoblomnej a bolestivej.

,,Áno." Bez nadvihnutía hlavy som zamrmlala popod nos.
Jeho citlivý a jemne zamatový hlas, pôsobil čoraz viac upokojujúcejšie.

,,Toto je môj a tvoj domov. Teda ak si to budeš sama priať." Vrúcne mi poslal slabučký opatrný úsmev.  Prijala som ho do svojho uboleného srdca, nie preto, čo povedal, ale akým spôsobom to povedal.

,,Neurobíte testy otcovstva, aby ste sa uistili o..."
,,Ja ich nepotrebujem."
,,Ja áno. Prosím."

Prikývol.

,,Dobre teda, v najbližších dňoch sa stane tak, ako chceš."
Vyšla som teda z auta a čakala kým sa ku mne pripojí aj on a prehovorila som. Čo som mala na srdci, to aj na jazyku: ,,Klamali mi. Všetci, ktorým som kedy verila, mi klamali. Zradili ma. Chcem mať istotu, že ste mojím otcom."
,,Chápem ťa, dovoľ mi ti to dokázať, že mne na tebe veľmi záleží," vyslovil jednoducho a pokojne, ,,ale teraz poď za mnou."  Išiel napred a z času na čas, sa za mnou obzrel. Takisto ako aj ja, keď som sa obzrerala za mužmi, ktorí nás nasledovali.
V jednej chvíli sa rozsvietilo svetlo z vysokých lámp a celý pozemok získal tvar. Predomnou sa týčili palmy a rôzne okrasné kríky, umelý trávnik zelenou farbou priam žiaril. Sochy a lavičky, či terasa na boku, robila spoločnosť bazénu. Nadvihla som obočie nad tým, kam som sa to dostala.

Biele vchodové dvere sa otvorili dokorán a z neho vybehlo malé dievčatko.
,,Dedko, dedko." Skočilo na toho staršieho pána, ktorý mi povedal, že som jeho dcérou.
,,Zlatíčko, moje krásne." Vzal ho do náručia a poláskal po tmavých vláskoch.
Mohlo mať asi tak dva-tri roky, ozaj malé bolo.
,,A to je kto?" Ukázalo na mňa prstekom, čím si získalo moj slabý úsmev.
,,Cassandra, tvoja teta," odpovedal jej.
,,Teta," zasmialo sa na mňa.

,,Vôjdi Cassandra." Posmelil ma ten pán, ktorého už zďaleka vítal ďalší člen jeho rodiny.

,,Otec, kde si bol takto neskoro?" Na chodbu podišiel pravdepodobne jeho syn a keď som sa otočila, zistila som meno človeka, ktorý ma splodil.
Jacomo. Takto ho nazvala asi jeho žena. Lebo mu vzala sako a podala mužovi, čo nás sprevádzal.

,,Rodina moja najbližšia," ozval sa ku všetkým, dovoľte mi hneď teraz vám predstaviť moju dcéru Cassandru.
Prekročila som prah dverí, keď si žena vedľa neho položila na ústa ruku.
,,Bože môj." Krútila hlavou a obišla ma dookola. Chytala mi vlasy, ruky a dokonca sa mi prešla palcom po líci a jemne mi ho pohladila.
,,Dievčatko naše zlaté. Neverila som, ale teraz už verím."
Otočila sa k môjmu otcovi a zrazu horko zaplakala:
,,Chuderka naša Felicite, keby ju videla, žasla by nad tým, že sú si tak podobné."

Nevedela som kam očami skôr.
Potom sa ku mne tá žena opäť obrátila a vzala ma za ruky, položila si ich k ústam a dokonca mi ich ovoňala.
Skoro som si oči vyočila.
,,Som tvoja teta Cassandra, tvoja teta." Skrčila svaly na tvári.
Chodba nás všetkých držala pokope blízko seba, preto som mohla jasne vidieť úprimné emócie.
,,Teším sa, že ťa môžem spoznať, krásavica naša."
Pobozkala ma na čelo. Ponúkla mi svoje rameno a tak som s ňou vošla doprostred domu, kde si ma každý obrezal už pri svetle.

Tam sa mi ozvala ďalšia osoba:
,,Pani Lukrécia, ona je Gabbana. Vidieť to v jej pohľade a očiach."

Rozpačito som zazerala pravdepodobne na nejakú pomocnicu, ktorá ma posadila na sedačku a usmievala sa na mňa. Mala na sebe pracovnú rovnošatu.
Oni majú slúžky? Pýtala som sa samej seba.
,,Si krásna," dívala sa mi uprene do očí, ako na nejaký zjav, ,,podobáš sa na svoju sestru, ale si aj tak iná." ,,Sestra?" obzrela som sa po Jacomovi.

,,Cassandra, o tom ti poviem neskôr," povzdychol akosi smutne.
Prikývla som. A on doložil: ,,Skoro som zabudol. Toto je tvoj..."
Brat. Domyslela som si skôr, než vyslovil, avšak mylne.
,,...manžel tvojej sestry - Maximo."

Prikývla som a on mi v tom všetkom jemne podal ruku. Pousmiala som sa a zapýrila. Takže Maximo. Môj švagor.

***
Ahojte, ďalšia nová časť a plno zmien pre našu hrdinku.
Páči sa?