Temná mágia (dokončené)

12. kapitola

Odrecitovala mu všetko, čo vedela. Alebo aspoň to, či si myslela, že by mala vedieť.

A zakončila to výkladom každého jedného z nich. Najdlhšie hovorila o vode.

O živle, ktorý ju desil a fascinoval zároveň. Priťahoval ju k nej dokonca aj jej vlastný strach.

Breh rieky, temná hĺbka. Vyhýbala sa im, lebo nevedela akoby sa vyslobodila z ich vplyvu.

Aj teraz, keď naňho myslela srdcom jej prešlo chvenie a takmer túžba vyvolať ho.

Spojiť sa s ním. No to on od nej nežiadal. Snažila sa kontrolovať a plniť úlohu, ktorú jej dal.

Nechcela hneď na prvý raz sklamať.

„To je všetko?" opýtal sa zdanlivo bez nadšenia.

Prekvapilo ju to. Mal by ju aspoň pochváliť koľko sa toho sama stihla naučiť a tešiť sa spolu s ňou, že nebudú mať až tak veľa práce. Nie je predsa akolytka, ktorá začína úplne od začiatku.

„Voda môže predstavovať emócie, no tento živel sa spája aj so schopnosťou prijímať."

Dodala to, čo si myslela, že by ho mohlo aspoň trochu uviesť do toho ako ďaleko siahajú jej vlastné vedomosti.

„S mamou sme robili rituál s nádobou, ktorý sa mi veľmi páčil. Po prvý raz to možno bolo zvláštne, ale potom keď som to skúsila znovu, rozumela som viac tomu, čo skutočne cítim po všetkých stránkach. No neskôr, keď mala jedno z tých menej príjemných období, vyhýbala sa kontaktu s týmto živlom.

A snažila sa viac pripútať k tým ostatným. Kedysi verila, že ju najviac bude zaujímať oheň.

No jeho deštruktívne vlastnosť ešte viac posilňovala jej vlastné slabosti a túžby.

„To je pekné, ale nič z toho, čo si povedala ti nepomôže v tvojej praxi v Ráde."

„Voda má viac tvárí. Nikdy nevieš, na ktorú natrafíš," rozhodla sa ho len podpichnúť, no zdalo sa, že ho to celkom zaujalo.

„To znie lepšie, pokračuj."

Matka jej ukazovala základnú prácu so živelnou mágiou. Dlhší čas sa venovala práve tejto praxi, skôr s orientáciou na jej osobné potreby a túžby.

Jej výklad zrejme nemal nič spoločné s tým, čo sa od nej práve teraz očakávalo ako od členky Rádu.

„Dokážeš použiť svoje schopnosti a udržať ich pod kontrolou počas akéhokoľvek magického procesu? Alebo je to skôr tak, že ťa schopnosti vedú kam chcú a ty si len pozorovateľka? To je dôležitá informácia pre Rád. Nakoľko je v tvojej moci zvládať rituály a nakoľko si len príťažou pre praktikujúcich?"

„Tým si nie som istá."

„Výborne, tak presne na to sa nabudúce zameriame. Dám ti nejaké materiály, ktoré ti pomôžu viac sa dostať do toho, čo od teba skutočne budeme chcieť."

Vytiahol mobil, v tom jej sa ozvalo prijatie správy. Dostala menší pdf dokument, ktorý sa jej podarilo okamžite stiahnuť do svojho mobilu.

„Prečítaj si to a nabudúce to preberieme, aby sme sa mohli posunúť ďalej."

Vložil si mobil späť do vrecka.

„To bude na dnes všetko."

„Naozaj toho nič viac nepreberieme?"

„Nie, vzhľadom na to, či si mi povedala by to bolo zbytočné plytvanie časom."

Jeho poznámka ju zabolela. Snažila sa to ustáť, no nebolo to vôbec jednoduché.

„Tak teda zatiaľ."

Opäť sa prepol do toho chladného a neprístupného režimu. Nemala k nemu žiadny prístup. Ani nemal chuť ju odprevadiť späť do školy. Nechal ju tam stáť samú.

„Maj sa."

Dodala už len prázdnemu priestoru, keďže odišiel skôr ako sa s ním v podstate stihla rozlúčiť.

Aj ona odložila svoj mobil a šla pomaly späť do civilizácie. Aspoň dúfala, že si dobre zapamätala cestu. 

***

Prekvapivo na ňu lesné ticho zapôsobilo lepšie než si vôbec dokázala predstaviť. Upokojila sa, prijala svoje vlastné myšlienky a pocity ako súčasť nového kolobehu. 

Whyatt s ňou nebol veľmi spokojný a ani ona s ňou. Mohol jej dovoliť, aby mu vysvetlila aspoň niektoré aspekty svojho komplikovaného vzťahu s jeho šéfom. 

No očividne nebol pripravený ju počúvať, čo znamenalo, že sa všetky jej pocity voči nemu možno len opäť snažia priviesť ju na nebezpečnú cestu. 

Do kempusu sa dostala pomerne skoro. Šla takpovediac podľa svojho inštinktu, ktorý sa aspoň tentoraz rozhodla počúvať. 

Whyatt zmizol akosi príliš rýchlo, vôbec nevedela ktorou cestou sa vybral on, no očividne poznal tú kratšiu. Zmeškala jeden z dôležitých seminárov a nevedela od koho získa poznámky. Stále sa jej nepodarilo dostať do dobrej skupiny, v ktorej by sa mohli vzájomne podporovať. Bola sama, čo nebola práve najlepšia stratégia prežitia na vysokej škole.

„Aká bola prvá hodina s mojím bratom?" opýtala sa jej Alina, potom ako sa jej podarilo zapadnúť do internátneho kresla.

„Dalo sa to zniesť."

Stále z toho nemala dobrý pocit. Preštudovala si tie materiály, no omnoho viac sa obávala praxe, ktorá mohla o všetkom rozhodnúť. A hlavne v jej neprospech.

„Je len sklamaný, to je všetko."

„Nie je to tak ako si všetci myslíte. Naozaj nie. Keby ste mi dali príležitosť vám to vysvetliť."

„Nie, to nie. Nevieme čo by urobil, keby sme sa do toho zaplietli. Ja nestojím o problémy hneď na začiatku."

„Rozumiem, no naozaj by sa nič zlé nestalo."

„Tebe neublíži, ale tí ostatní si tým nemôžu byť až takí istí."

Už aj ona mala strach a Kiera jej to nemohla vyčítať.