Temná mágia (dokončené)

6. kapitola

Na veľtrhu bolo rozhodne viac  stánkov než Kiera očakávala.

Veľtrh prekonal jej očakávania. Bohatou ponukou všetkého možného, vrátane červených pohárov s pitím, ktoré sa jej núkali na každom rohu. Jeden si vzala, aby priveľmi nevytŕčala z davu, no rozhodla sa, že si ho bude vychutnávať len veľmi pomaly.

Stánky boli rozmiestnené do pomerne zložitého vzoru, do ktorého sa však dalo vstúpiť, paradoxne veľmi jednoducho. Všetko bolo po ruke a pripravené z každej strany zaujať jej pozornosť.

Na pozadí hrala príjemná hudba a dokonca tu boli aj stánky s občerstvením, s ktorých sa šírila len veľmi jemná vôňa.

Celkovo to celé bolo pôsobivou hrou farieb, chutí, vôní a príjemnej takmer až relaxačnej hudby.

Hrala len veľmi jemne na pozadí, čo umožňovalo účastníkom, v pokoji sa pozhovárať s jednotlivými zástupcami záujmových krúžkov.

Belgrave očividne vylepšil svoje portfólio záujmových aktivít. Z každej strany na ňu čakalo niečo nové a dosiaľ nepreskúmané.

Netrvalo dlho a mala pri sebe viac letákov než by jej bolo milé. No jej nová spolubývajúca a ostatní prváci na tom zrejme boli podobne.

Celkom na začiatku programu ešte absolvovali menšiu prehliadku školy. Počas ktorej ich jedna zo starších študentiek v krátkosti previedla ateliérom.

Vysoké dievča s ohnivými vlasmi a chladným pohľadom robota. Pripomínala jej osobu, s ktorou sa po prvý raz stretla na svojom pohovore, no ani zďaleka nedosahovala strohosť jej rozmerov. Toto bola zrejme len miernejšia verzia.

Predstavila sa im ako Audrey Reedová. Študentka piateho ročníka na umeleckom odbore.

Kiera sa práve nápadne priblížila k jej stánku a ich pohľady sa stretli. Mala pocit, akoby ju premklo nepríjemné tušenie. Opäť jednej z tých pocitov, ktorý len v krátkosti zaznamenala a snažila sa pohnúť ďalej. No stánok ju lákal svojím zameraním, aj napriek tomu, ako sa s umením v poslednej dobe vyrovnávala ona.

Preto sa odvážila k nemu pristúpiť.

„Ahoj.

„Ahoj. Z akého si odboru."

„Literatúra."

„Skvelé."

Audrey k nej stroho posunula celú sieť letákov. Niektoré z nich pripomínali malé umelecké diela.

„Ak budeš mať záujem o našej umelecko-relaxačné cvičenia, konajú sa každý pondelok v jednom bloku o piatej v druhom o siedmej. Toto sú letáky k tematike a zápisný list. Zatiaľ len nezáväzný zoznam. Detaily doladíme s rozvrhom neskôr."

„Iste."

Podpísala sa naňho, už len preto, že nešlo o žiadny hrozivý spolok, zaoberajúci sa mágiou.

Plánovala si nájsť niečo, čomu venuje svoj čas medzitým, kým sa jej podarí pokaziť to, čo sa jej snažili nanútiť.

„Ďakujem a prajem ti príjemný deň."

„Aj tebe."

Snažila sa Kiera trochu roztopiť, ľady, ale márne. To dievča sa na ňu stále dívalo s absolútnym chladom.

„Ty si Kiera Miltonová?" zastavilo ju, keď sa práve pokúšala rozhodnúť, ku ktorému stánku by sa ešte mala vybrať.

To, že poznala jej meno a priezvisko nebolo dobré znamenie.

„Áno, som."

„Čakala som viac. Naozaj. Aké sklamanie."

„Máš nejaký problém, Audrey?"

Nepodarilo sa jej celkom odolať nutkaniu poskytnúť jej dostatočne sebavedomú odpoveď, na to aby pochopila, že sa jej ju nepodarí zlomiť.

„Nie, isteže nie. Ale ako som povedala, legendy zvyknú byť preceňované."

Kiera nemala nikdy pocit, že by bola ktovieako populárna, ani na predchádzajúcej škole.

Ich kruh sa veľmi rýchlo rozpadol a o jej prešľapoch s mágiou sa postupne hovoriť prestalo.

V podstate tie posledné dva roky s Rose len prečkali v takmer až kúzelnej nečinnosti.

Okrem toho problému s umeleckými dielami sa nedopustili ničoho, čo by niekoho prinútilo ich považovať za legendy.

„Pozri, Audrey, ja nestojím o problémy, dúfam, že ani ty nie. Som rovnaká študentka ako všetky ostatné, rozumieme si, však?"

Cítila ako sa stánok zachvel pod vplyvom jej hnevu. A nebola jediná, aj to dievča si uvedomilo, že ním nechtiac pohla ona.

„Áno, iste."

Do jej hlasu sa vkradol strach. Nemalo by sa jej to páčiť, no cítila to tak a nemohla si pomôcť.

No Whyatta aj tak videla pri akomsi športovom stánku. Žmurkol na ňu a venoval jej úsmev.

Alina mu hneď zamávala na pozdrav a mala v úmysle sa pritom stánku zastaviť, na rozdiel od Kiery.

Ich cesty to načas rozdelilo. No Kiere to vôbec neprekážalo. Bolo tu toho toľko čo by mohla ešte objaviť.

No Kiera mu len veľmi stroho odpovedala na pozdrav.