Temná mágia (dokončené)

Osma kapitola 2

***

Trochu si pospala. Aspoň na chvíľu dokázala na všetko zabudnúť. Po prebudení sa cítila neistá a mierne dezorientovaná. Ešte si celkom nezvykla na nové prostredie.

No veľmi rýchlo pochopila, kde sa nachádza a vrátili sa všetky tie pocity, ktoré sa tak veľmi snažila potlačiť.

Radšej vstala, upravila sa a zamierila do najbližšej kaviarne. Vyzeralo to tam celkom dobre.

Pomerne pokojné prostredie, pri stoloch menej ľudí. Niektorí vzadu hrali biliard, no ona zamierila k prázdnemu stolu celkom blízko baru. Mala odtiaľ dobrý výhľad a vyhodnotila ho ako to najlepšie možné riešenie. Otvorila knihu, ktorú si so sebou zobrala. Kaviarnička pod citrónovníkom, šálka nádeje.

Otvorila ju, no nebolo jej súdené prečítať si ani riadok.

„Ehm... Ahoj, opäť."

Whyatt. Nervóznejší než predtým. Akoby mu skutočne záležalo na tom, čo si o ňom bude myslieť. To v nej prebudilo záujem. Musela uznať, že je to niečo, čo by sa jej páčilo zažívať častejšie.

„Smiem?"

Predtým by ho zrejme poslala preč, no rozhodla sa reagovať inak. Chcel byť jej učiteľom dobrovoľne, to už niečo znamenalo. No možno len nezvážil všetky riziká.

„Iste, pokojne sa pridaj."

„Si si tým istá?"

„Áno, som."

Zdalo sa mu, že chvíľu zvažuje, to myslela vážne, no napokon si veľmi opatrne sadol. Naozaj ju zaujímalo prečo zrazu reagoval takýmto spôsobom a kam to všetko ešte povedie.

„Počula som ako si reagovala na Audrey."

„Sťažovala sa ti?"

„Nie, len sa o tom zmienila."

„Nebolo to až také hrozné, ešte skoro vôbec nič nezažila."

Tvárou mu preletel sprisahanecký úsmev.

„Je škoda, že som tam nebol, aspoň by som vedel, čo ma čaká."

„Možno je to tak lepšie."

Niekoho potrebovala. To musela uznať, aj keď si ešte nebola celkom istá, či je Whyatt tou osobou, ktorú pri sebe chce mať. Kvôli tomu, čo sa stalo koncom leta, chcela mať stále ešte otvorené aj ďalšie možnosti.

„Neboj sa, ja sa nenechám len tak ľahko odradiť."

„Uvidíme."

Skutočne ju zaujímalo ako dlho tento dočasný mier medzi nimi vydrží.

„A medzitým je tu pár vecí, ktoré by sme mohli prebrať, skôr než sa pustíme do vážnej práce."

„Ako napríklad?"

„Čo si dáš na pitie?"

„Čo mi odporúčaš?"

„Pivo je tu celkom fajn, ale neviem či si ten typ."

„Dnes nie."

„Myslel som si."

Odchytil jednu z čašníčok a niečo jej pošepol.

„Čo ak si sa netrafil?"

„Ver mi, mám dobrý odhad."

Priala si veriť, aby to bola pravda. Aby tu bol aspoň niekto, na koho sa môže spoľahnúť.