Temná mágia (dokončené)

Deviata kapitola 1

Ešte sa ani len nestihla poriadne prezliecť a už sa stalo niečo, čo Kiera vyhodnotila ako nepríjemnosť spojenú s jej novým pôsobením v Ráde.

„Pustím ďalší film?"

„Áno, to by bolo skvelé."

Natiahla sa po ovládači, no skôr než sa k nemu dostala, zazvonil jej mobil.

Mala ho položený na druhej strane, aby ju nepokúšal.

„Edward Coventry?" Alina vyslovila meno, ktoré videla na displeji. Spôsobom, ktorý prekonal Kierine najhoršie obavy.

Presne to si teraz priala, aby jej spolubývajúca zistila všetko, čo sa tak dlho snažila zakryť.

„Ten Edward Coventry?" zopakovala Alina fascinovane.

Kiera sa snažila zachovať pokoj. Nech sa už dialo čokoľvek, nemala by dať najavo, vnútorné chvenie, ktorému čelila celá jej duša, už len pri vyslovení jeho mena.

„Áno, vyzerá to tak."

„Ty máš uložené jeho číslo? On ti ho dal?"

Oči jej takmer svietili, čo Kieru znepokojovalo viac než čokoľvek iné.

„Nie, mám ho od členky rady."

Bola to v podstate pravda, lebo osoba, ktorá jej jeho číslo dala do mobilu, bola jej matka a nie priamo menovaný.

Mobil stále zvonil, predlžoval sa aj ten okamih, keď naňho Alina stále hľadela ako na svätú relikviu.

„Nechceš to... zdvihnúť?" opýtala sa po krátkej odmlke, potom ako si opäť obe vymenili znepokojené pohľady.

„Áno, iste."

Bolo by zvláštne, keby za týchto okolností odmietla. Nechcela na seba upútať ešte viac pozornosti, ako to bolo nutné.

Pomaly si mobil vzala a s tlčúcim srdcom klikla na prijatie.

Mala pocit, akoby sa nachádzala v inom vesmíre, keď sa jej hlas odniekiaľ ozval.
„Prosím, Pán Coventry?"

Ticho.

Na druhej strane ho počula niekoľko minút, kým sa ozval jeho hlas.

„Naposledy sme sa nestihli pozhovárať. Odišla si príliš rýchlo. Nedala si mi takmer žiadnu šancu."

Znelo to z jeho strany ako výčitka, no ona vôbec nevedela, že s ňou chcel hovoriť. Aspoň ona nemala ten pocit, keď sa jej pozrel do očí. Hneď sa venoval Audrey a na ňu, akoby zabudol. Nemala dôvod naňho čakať, no on zrejme predpokladal, že to aj tak ako nejaké poslušné dievčatku urobí. Tak to ho mienila poriadne vyviesť z omylu. Aspoň na začiatku, no spomenula si, že nie je v miestnosti sama.

Nevyzeralo to tak, že by jej dal nejakým vhodným spôsobom najavo, aby naňho počkala.

A nebola si ani istá, či by to za daných okolností aj chcela urobiť. Hlavne nie pred Audrey.

To čo si o nej myslí ju netrápilo, no ešte ani len nestihla spracovať to, že sa dostala do Rádu, takmer až automaticky, zatiaľ bez oficiálneho prijatia. Nechcela na seba hneď upozorniť, ako na možnú konkurenciu. Aj keď práve teraz nemala taký pocit, že by jej niečo podobné hrozilo.

„Neuvedomila som si, že sa to odo mňa očakáva. Nemusíte sa ničoho obávať, viac sa to nestane."

Pridala ešte na záver, aby ho uistila o tom, že to z jej strany nebol žiadny prejav drzosti voči nastolenej hierarchii. Boj proti systému bolo to posledné čo ju teraz trápilo.

Chcela sa z toho všetkého dostať, no nedali jej k tomu priestor a teraz zž bolo neskoro, to prehodnotiť.

Rozhodla sa pre menšie zlo, pre kariéru svojej matky, preto aby ju nepočula plakať, že je opäť v ohrození a nenútila ju robiť rozhodnutia, ktoré by jej skomplikovali život.

Dlhovala jej to potom, koľko toho ona urobila preto, aby bola v bezpečí. No verila, že týmto sa stav konečne vyrovná a ona sa viac nebude cítiť ako niekto, kto si vzal niečo, čo mu nikdy nepatrilo.

„Máte ešte nejaké ďalšie želanie, pane?"

„Nie, to je všetko, čo som ti chcel povedať."

„Rozumiem."

Ako vždy nebol pripravený urobiť žiadny ďalší krok. Chcel len, aby sa mu ospravedlnila za niečo, čo ani nemusela celkom jednoznačne pochopiť. To bol celý jeho prístup dokonale prenesený do praxe.

"Čoskoro snáď budeme mať príležitosť sa pozhovárať aj osobne."

"Iste, ako si želáte, pane."

"Dobrú noc, Kiera."

"Dobrú noc, pane."

Potom zložil.

Kiera bola stále ešte v šoku z toho, že jej v podstate nepovedal nič podstatné, no poriadne tým rozvíril hladinu.

"Odkiaľ sa poznáte?"

Alina nepatrila k osobám, ktoré by poznali jej rodinnú históriu. Bola za to úprimne povedané dokonca až vďačná a zatiaľ na tom nechcela nič meniť. 

"Moja matka je členkou Rady. Poznám ho prostredníctvom nej."

"Aha."

To jej aha znelo trochu podozrievavo, no Kiera sa len usmiala.

"Nestrácal by som mnou čas, keby si moja mama v poslednej dobe tak často nevypínala mobil. Mám jej len niečo odkázať, to je všetko."