Temná mágia (dokončené)

Deviata kapitola 3

Chcela zavrieť oči a na nič nemyslieť. Naozaj sa o to veľmi snažila, no vôbec sa jej to nepodarilo.

Pristihla sa pritom, že neustále čelí tým istým spomienkam, myšlienkam, pocitom a túžbam, ktoré sa k nej vrátili vždy, keď sa rozhodla s nimi bojovať.

Jedna z nich ju rozčuľovala asi najviac.

Edward.

Miluje ho.

Viac než predtým.

Chce byť pri ňom, chce vedieť aké to je, cítiť podporu osoby, ktorá jej bola určená osudom.

Chce veriť v to, že ich spojenie nemôže nič zničiť.

A je pre ňu čoraz ťažšie tieto pocity potláčať.

Snažila sa to zastaviť, už vtedy, keď pochopila, že on očividne nemá záujem byť jej priateľom ani ničím podobným.

No nemohla sa zbaviť myšlienky na to, aké by to bolo, keby s tým súhlasil teraz.

***

„Nechce sa mi. Ako si na tom ty?" opýtala sa jej Alina, ráno potom ako sa jej konečne podarilo prebrať sa k životu.

„Ani mne. Včera som si dlho písala s Whyattom. Potom sa ozvala aj mama a skončila som v jednej skupine, pre študentov literatúry, do ktorej ma pridal jeden z mojich kontaktov. Bolo to nekonečné."

Ledva sa dostala z kúpeľne a von. Mala pocit, akoby ju každý pohyb len zbytočne štval.

Chcela len ostať v posteli a na nič nemyslieť.

„Ale dnes sú prvé prednášky a semináre. Musíme sa zapísať a zistiť s kým vlastne budeme fungovať v našich hlavných odboroch. Mimochodom aký je tvoj?"

„Masmediálka."

„Budúca moderátorka?"

„Niečo také. No rada by som sa venovala hlavne mágii."

„A ty, čo plánuješ robiť, ak sa ti podarí dokončiť školu?"

„Ešte neviem. Možno písať, ak sa mi podarí."

„Chápem a čo mágia?"

„Mágie mám viac než dosť, keď pomáham mame v jej biznise. Hlavne pri veciach, ktoré vytvárame pre iných čarodejníkov. Ale aj pre bežných ľudí, je toho skutočne dosť."

„Plánuješ pokračovať v maminom biznise?"

„Nie, nijak zvlášť ma to neláka. Skôr chcem ísť vlastnou cestou, nech by už bola akákoľvek."

„Rozumiem."

Alina siahla po svojom notebooku a pokúšala sa dostať k rozvrhu, čo sa jej napokon aj podarilo.

Po jej vzore Kiera urobila to isté. A ten svoj si pre istotu aj vytlačila.

„Myslela som si, že mágiu máš rada."

„To je ťažké, mágia mi spôsobila aj veľa zlých vecí, vlastne som ani nemala čas premýšľať o tom, aký k nej mám vzťah."

už len preto, aby mala aspoň čiastočný prehľad o tom, čo sa bude diať.

Vedela, že sa v ňom ešte vyskytne zrejme veľa úprav, na čo si aj pripravila vhodné pero.

No potrebovala aspoň nejaký základ, na ktorom by mohla stavať. Akademický systém jej stále pripadal ako jedno veľké bludisko, v ktorom sa ešte celkom nezorientovala. Dúfala, že v najbližšej dobe sa jej to skutočne aj podarí.

„Ale dokážeš takmer čokoľvek."

„Tak by som to nenazvala. No viem toho dosť na to, aby som dokázala spôsobiť problémy, tým, ktorí sa pokúsia ich spôsobiť mne."

„To by som sa chcela tiež naučiť."

„Neboj sa, bezpochyby nájdeš aj ty svoj vlastný spôsob."

„Myslíš, že mi pridelia niekoho dobrého?"

„Určite sa nájde niekto, kto ťa bude viesť vhodným spôsobom."

O tomto nemala žiadne pochybnosti. Vedela, že Rád túto stránku rozhodne po posledných udalostiach, nezanedbáva.

***

Prišla do veľkej prednáškovej miestnosti. Vybrala si rad skôr v prednej časti, aby jej nič dôležité neuniklo.

Medzitým jej prišli ďalšie správy, no radšej sa nedívala na mobil, lebo profesor už vošiel do triedy a ona sa chcela plne sústrediť na všetky dôležité informácie.

„Je tu voľné?" opýtal sa jej akýsi vysoký chalan, ktorý prišiel s drobným dievčaťom s dlhším svetlými vlasmi. Stihli to na poslednú chvíľu. Prednášajúci si už začínal pomaly spúšťať prvú prezentáciu.

„Áno, jasné."

„Gordon."

V rýchlosti sa jej predstavil ten vysoký študent.

„Elisa."

Po jeho vzore to urobilo aj dievča, ktoré prišlo s ním. Obaja si rýchlo začali vyberať svoje veci.

„Teší ma, Kiera."

Nič viac toho nestihli. Miestnosť úplne stíchla a počuli už len hlas prednášajúceho, ktorý začal s Úvodom do ANJ a lit. 1

Čo bola oficiálna skratka prvého predmetu, ktorý mala zapísaný vo svojom rozvrhu.

„Som profesor Simon Blake a budeme sa spolu stretávať na Úvode do anglickej lit."

Dokonca aj on použil tú skratku. Čo bolo viacerým študentom zrejme sympatické a prebralo ich to z tej počiatočnej rannej apatie.

„Dobre ste počuli, povedal som lit, no nečakajte, že tento predmet bude pre vás len skratkou k niečomu väčšiemu. Skutočne venujte plnú pozornosť všetkému, čo sa počas tohto semestra budete môcť na týchto prednáškach a seminároch naučiť."

Takpovediac to bol ešte mladý profesor, očividne mal aj svojský zmysel pre humor. To Kiere vôbec neprekážalo.

Práve naopak. Upútalo to jej pozornosť viac než všetko ostatné za posledné obdobie.

***

"Je skvelý. Ten začiatok znel trochu divne, ale rozpráva veľmi pútavo a aj dobre vyzerá."

Okomentovala prednášku Elisa. Odkedy skončila hodina, neustále sa Kiery na niečo pýtala. V podstate jej to neprekážalo. Nechala sa viesť jej zvedavými otázkami. Celkom nevinnými vo svojej podstate.

Len škola.

Žiadny rád.

Žiadná tá Kiera.

Nič o mágii.

Absolútny relax.

"Tak na to si daj radšej pozor."

Schladil Gordon jej nadšenie. 

Prednáškovú miestnosť opustili spolu, keďže sa ukázalo, že majú spolu aj ďalšie tri predmety. 

"Ničoho sa nemusíš báť, veď vieš, že ty pre mňa vždy budeš najdôležitejší."

Jemne rukou prešla po jeho pleci. No očividne to nestačilo na to, aby sa úplne upokojil.

"Poznáme sa už celé roky, Kiera. V podstate sme spolu vyrástli."

"To je milé."

"Nie vždy, hlavne, keď hovorí takéto veci."

Gordon zrejme bral vážne jej ódy na adresu mladého profesora. Kiera si myslela, že by to malo byť to posledné čo by ho malo trápiť. 

Hlavne na škole,  na ktorej v podstate vládne Rád.