Temná mágia (dokončené)

Piata kapitola

„Poznáš ho?"

Nemala chuť na to reagovať. Hlavne nie teraz, no usúdila, že bude lepšie vybrať si cestu, ktorá nepoškodí ani ju ani postavenie jej matky. Neznamenalo to, že sa úplne vzdá, no ani nemienila dovoliť, aby sa jej Rád kruto pomstil.

„Áno, už sme sa stretli. Bol ku mne veľmi milý, dokonca mne a mojej kamarátke pomohol s jedným problémom."

Neplánovala jej samozrejme poskytnúť žiadne podrobnosti. Aspoň nie kým si nebude istá tým, že získala dostatok času na to, aby Rád pochopil, že nie je vhodná pre jeho ciele a považoval ju za absolútne neškodnú a nudnú.

„Pozrieme, sa čo mi napísali?"

„Môžem to vidieť aj ja?"

„Jasné. Tak či tak ti zrejme príde rovnaká pozvánka."

„Kiežby. V našej rodine je to tradícia. Neviem, čo by povedali rodičia, keby som nič nedostala."

Zdalo sa, že ju to trápi viac než by malo. Kiera veľmi dobre tomu tlaku rozumela.

Nedokázala jej vyčítať ani jej postoj k Rádu. Bolo jej „Moja mama je v tomto jasné, čo po celý čas musela počúvať a aký to malo vplyv na jej názor.

„Moja mama to tiež berie rovnako tragicky. Viem presne ako sa cítiš."

Vymenila si s ňou sprisahanecký pohľad. Prebehlo medzi nimi určité porozumenie, ktoré bolo príjemnou zmenou. Oproti všetkému tomu boju s posledných dní.

Neznamenalo to, že by si mohla získať jej plnú dôveru, no aspoň verila tomu, že sa naučia spolu v rámci možností dobre vychádzať.

Potom so zatajeným dychom otvorila tú obálku. Nemohla poprieť, že ju zaujíma čo je vo vnútri. Už len preto, aby vedela, čo čaká skutočných záujemcov o členstvo.

Kiera,

Dostav sa o 15:30 do kancelárie poradcu. Tam sa dozvieš viac o svojej prvej úlohe.

List bol bez podpisu a bez akéhokoľvek loga či čohokoľvek iného, čo by naznačovalo jeho spojenie s Rádom.

„Vyzerá to dosť jednoducho."

Poznamenala Alina, v hlase jej zaznievala úľava. Zrejme ani ona nepatrila k tým dobrodružným typom, ktoré túžia hneď po krvi.

„To ešte nie je také isté. No uvidím, čo mi povedia a potom ti o všetkom porozprávam."

Nepísalo sa tam, že o úlohe nesmie s nikým hovoriť. Práve teraz jej to skôr pripadalo len ako hra, v ktorej si priala byť víťazom. Aspoň do určitej miery.

A bolo jej viac než jasné, že sa Whyatt sestry bude pýtať na to, ako reagovala.

Chcela, aby bol úprimne presvedčený o tom, že nebude robiť žiadne zbytočné problémy.

„Zatiaľ by sme mohli ísť na veľtrh. Stretneme tam nových ľudí a trochu sa medzitým aj zabavíme. Keď som sem prichádzala zastavili ma dvaja študenti, ktorí mi dali toto."

Ukázala jej letáčik o veľtrhu študentských aktivít. Mal by sa konať úplne v centrálnej časti, neďaleko hlavnej budovy. Aspoň podľa toho, čo stálo na tom letáku.

„Iste. Ak mi pomôžeš s mojimi vecami, tak rada pôjdem."

„Tvoje veci, jasné. Kvôli tej pozvánke som takmer aj zabudla na to, že si si sem ešte ani len nestihla nasťahovať svoje veci. Prišiel ti pomôcť niekto z rodiny?"

„Nie, neprišiel, som na to sama a zrejme to potrvá dosť dlho."

„Ani, nie, ja všetko zariadim, ty si nerob starosti."

Hneď vzala svoj mobil a zrejme zavolala bratovi, no to Kieru vôbec netrápilo.

Nech si len myslia, že sa zo všetkým zmierila. Tak to pre ňu bude omnoho jednoduchšie.

Netrvalo dlho a škatule boli v jej izbe.

Zatiaľ si nestihla vybaliť všetko, no pomoc od dobrovoľníkov jej padla vhod.

No zvládla toho pomerne dosť v krátkom čase, čo ju motivovalo k tomu predsa len poslúchnuť Alinu a ísť sa pozrieť na ten veľtrh.

Bezpochyby aj preto, že na Belgrave toho stále bolo dosť čo by mohla objaviť.

Rozhodne mala záujem zistiť aké ďalšie aktivity sa tu dajú podniknúť.