Temná mágia (dokončené)

11. kapitola

Zo spánku ju prebudili hlasy. Nevedela koľko je hodín. Bola zmätená z náhle ukončeného sna.

Len veľmi matne stihla zaregistrovať Alin hlas, ktorý znel mimoriadne znepokojene.

„Vy... vy ste..."

Pretrela si oči. Zažala svetlo a vyliezla z postele. A nasadila si prsteň. Nech to bol ktokoľvek, vybral si ten najhorší čas na návštevu.

Musela byť pripravená. Aj na možnosť, že sa bude musieť celkom nečakane postaviť za svoje práva ostať na tejto škole. Už len preto, lebo to vyzeralo tak, že jej život v mieri s Rádom čelí značnej komplikácii z ich strany.

Obozretne prešla k dverám až na chodbu. Svetlo tam mierne poblikávalo pod vplyvom poruchy, ktorá im bola ohlásená tesne predtým, než šli späť.

Údajne to bola len drobná závada elektrického vedenia, ktorá bude čoskoro vyriešená, no zrejme k tomu ešte tak celkom nedošlo. Zdalo sa jej, akoby sa to zhoršilo.

Alina sebou prudko trhla a ustúpila k stene. V očiach mala skutočný strach.

No na prázdnej chodbe bola sama, len v pyžame, bosá a rozstrapatená.

„Čo sa stalo? Kto to bol?"

„Nikto."

Hlesla spôsobom, ktorý Kieru nenechal na pochybách, že ten nikto ju na smrť vystrašil.

„Alina. Nemusíš predo mnou nič tajiť. Naozaj som pripravená skutočne na všetko."

Demonštratívne ukázala na svoj prsteň a na mágiu, ktorú kedykoľvek dokázala vyvolať.

Časť z nej bola už pripravená ešte počas cesty na chodbu. Verila, že je to lepšie, než neskôr ľutovať, že nebola dostatočne rýchla.

„Naozaj nič dôležité. Teba sa to netýkalo. Bol to len taký žart. Nič viac."

„Žart?"

„Áno."

„Ako chceš. Nemusíš mi to povedať, keď to nie je dôležité, radšej poďme spať. Zajtra musíme obe skoro vstávať."

„Iste. Musíme."

Stále bola v šoku, bledá a znepokojená, no aspoň natoľko sa spamätala, aby sa spolu so ňou vrátila na izbu.

Kiera ju ešte istý čas pozorovala a čakala, či sa predsa len neodhodlá jej niečo k tomu povedať.

No Alina si len pomaly ľahla do postele, prikryla sa a zhasla svetlo hneď ako to bolo možné.

Mysľou jej stále prebiehali tie najhoršie scenáre a možnosti. Vrátane toho, že by mala čo najskôr zavolať matke a kontaktovať Whyatta, aby si bola istá, že sa veci nevymkli spod kontroly.

No ani jedno ani druhé jej momentálne neprinieslo nič iné len ďalšie nepríjemné myšlienky.

Mágiu ponechala ešte čiastočne v pohotovosti, ako ochranný štít pre každý prípad.

***

Ráno Alina odišla skôr než sa s ňou stihla pozhovárať. Prebudila sa napätá a znepokojená a ani horúca sprcha, ju nedokázala celkom dostať do formy.

Whyatt jej viac nenapísal ďalšiu správu, aspoň nič podstatné, čo by jej mohlo skutočne pomôcť a ona len prezvonila matke. Aspoň pôvodný plán bol s ňou hovoriť, ale ako zvyčajne ju to hodilo do odkazovej schránky.

Tentoraz sa však už o jej bezpečnosť nebála. Aspoň zatiaľ nie. Matka Rád podporovala možno viac než ona sama. Čo svojím spôsobom prinášalo ovocie.

Opäť sa začala viac angažovať a bolo len otázkou času, kedy sa pretlačí na miesto, po ktorom skutočne túži.

Vedela to z dosť dobrého zdroja, ktorý radšej nechcela vystavovať zbytočnému riziku.

Už len preto, lebo to bola nateraz jej jediná skutočná nádej na vyslobodenie.

No správy nestačili na to, aby sa cítila bezpečne, potrebovala viac než len prázdne sľuby.

Vzdala akékoľvek snahy o konšpiračné teórie a pokojne šla na ďalšie hodiny a prednášky.

Narazila na známu dvojicu zo svojho prvého dňa, no nezdalo sa, že by sa s ňou chceli baviť.

Boli zabratí do rozhovoru s akýmsi tmavovlasým dievčaťom, ktoré Kiera matne zazrela počas prvej rannej prednášky.

Ešte bolo dosť ťažké sa orientovať vo všetkých tých nových tvárach a zdalo sa, že na tejto škole je dosť ťažké k niekomu sa skutočne priblížiť. Aspoň ona nadobudla ten dojem, že sa jej buď všetci vyhýbajú, alebo si ju zrazu obzerajú s otvorenými ústami.

Čo sa deje?

Vzdala to a napísala Whyattovi.

Prečo si myslíš, že sa niečo deje?

Odpovedal okamžite, no nestačilo to na to, aby sa zbavila pocitu, že je zrazu pod drobnohľadom a vôbec netuší prečo.

Všetci na mňa zazerajú, akoby som mala na tvári omáčku, ale nič tam nie je.

Si si tým istá, že ju na tvári nemáš?

Provokoval ju. Zrejme to bol trest za to, že ho ignorovala. Nemala na to náladu, no neostávalo jej nič iné, len pokračovať.

Áno, som. Skontrolovala som to. A moje čelo je absolútne v poriadku.

Čelo možno áno, ale tvoje postavenie sa dnes zmenilo.

Moje postavenie? Ako to mám chápať.

Prepáč, nemôžem písať, prednášajúci na mňa začína zazerať. Profesor Fitz je schopný ma vyhodiť. Je náš. Nemôžem si to dovoliť, hneď počas prvej prednášky. Neskôr ti napíšem.

Skvelé.

Presne to potrebovala počuť, že nejaký profesor Fitz tiež patrí k nim a ona ho bude mať v rozvrhu.

Hneď po ďalšej prednáške. Skutočne jej nič iné nechýbalo, len zistiť to práve teraz.

Mala by ho poznať, keby bola pozvaná na prijatie, zoznámila by sa s ním a možno by bolo všetko v poriadku.