Kľúčová dierka s dvoma kľúčmi

Podozrenie

Cleo

Jason ani Luis neboli na prvej hodine. Nie že by som ich nejak sledovala, alebo snáď dávala pozor na to, čo robia. Úprimne, bola som skôr rada, že tam nie sú. Pohľad na nich mi spôsoboval bolesť z celkom opodstatnených dôvodov.

Nenápadne som kukla na Cathrine, ktorá si výnimočne písala poznámky. Prešli už dva dni odkedy mi sľúbila, že ma nejakým záhadným spôsobom dá dokopy s Jasonom, no stále sa nič nestalo. A ja som sa išla postupne zblázniť od nedočkavosti a zvedavosti.

O pár minút skončila prekvapivo celkom zaujímavá hodina chémie a v triede sa v momente spustila vrma zmesky hlasov. Vytiahla som si z tašky úhľadne zabalený sendvič so syrom a bio uhorkou (keďže mama v poslednej dobe dostala nejaký nával nadšenia z bio potravín) a opatrne som začala odbaľovať igelitovú fóliu na jeho vrchu. Cathrine medzi tým vedľa mňa len scrollovala cez obrazovku mobilu, nahlas žujúc žuvačku. Práve som sa jej chystala už asi tak piaty krát za posledné dva dni opýtať na jej plán, keď vošli do triedy Jason a Luis.

Luis vyzeral tak, ako vždy. Strapaté vlasy neprirodzenej ružovej farby, už s mierne odrastenými bledohnedými korienkami na vrchu hlavy, dúhový ruksak, čierne roztrhané rifle, DcMartensy a ružová mikina s názvom nejakej k-pop kapely, ktorá šikovne zakrývala jeho trošku objemnejšiu postavu.

A potom vošiel Jason. Moje srdce sa v momente zastavilo, cítila som, ako mi zbledla tvár. Hľadela som na chlapca, ktorého som tak veľmi ľúbila. Jeho pera bola na boku rozrazená a napuchnutá, okolo pravého oka mal monokel, ľavé líce mal mierne napuchnuté. Bolo celkom jasne viditeľné, že ho niekto zbil. V rýchlosti som sa pozrela na Cathrine a chcela som jej niečo povedať, no ona hľadela na Jasona snáď ešte vydesenejšie ako ja, jej spodná pera sa mierne triasla.

„Sakra," pošepla, neprestávajúc naňho hľadieť. A vtedy mi to napadlo. Tá desivá predstava, to, že to v akom stave teraz Jason je, súvisí s Cathrininym plánom. Chvíľu som na ňu len mlčky zízala, no napokon som nezvládla len mlčať, musela som sa jej na to opýtať.

„Cathrine... že s tým nemáš nič spoločné?" vyslovila som pomaly, dívajúc sa jej priamo do očí.

Cathrine sa na mňa šokovane pozrela. „Ako by som s tým, prosím ťa, mohla mať niečo spoločné?!"

Znela presvedčivo, no hlas jej v strede mierne preskočil. Hľadela som na ňu nestrácajúc podozrenie. „Len... som sa chcela uistiť."

„Tak už si sa uistila," zamrmlala Cathrine a v rýchlosti vstala, „idem na vécko, dúfam, že dovtedy prídeš k rozumu."

S týmito slovami vykráčala z miestnosti, klepot jej podpätkov o podlahu sa ozýval chodbou.

Mne to však stále nedalo. Vždy som Cathrine verila, bola mojou najlepšou kamarátkou, ale v tejto chvíli som si jej vyhlásením skutočne nebola istá. Opäť som sa pozrela na Jasona. Možno sa skutočne stalo niečo iné... ale čo?

Vedela som, že ak to chcem zistiť, musím urobiť to, čo ma neuveriteľne desilo. Opýtať sa Jasona, čo sa mu stalo. Predstava vôbec naňho pozrieť a prísť k nemu bližšie ma desila a stále neuveriteľne bolela, no ako to už u mňa býva, zvedavosť bola silnejšia. Zhlboka som sa nadýchla a vydýchla a následne som podišla k jeho lavici.

„Ahoj," pošepla som takmer nečujne, keď už som stála vedľa jeho lavice.

Jason ku mne zdvihol pohľad: „Cleo... uh, ahoj."

Na malý moment som kukla na Luisa, ktorý bol výnimočne ticho, len na mňa hľadel.

„Ja, prepáč, že sa ťa to takto pýtam, ale... len.. len nech sa stalo čokoľvek predvčerom, stále mi na tebe záleží, takže... takže, len sa ťa chcem opýtať, čo sa ti stalo?" Vedela som, že som sa to opýtala hrozne hlúpo asi aj trošku neslušnejšie, čo mi bolo v momente potvrdené Luisom.

„Nemyslíš si, že je to trošku neslušné, Cleo?" opýtal sa ma Luis, no Jason mu položil ruku na rameno, čím ho v momente utíšil.

„To je v pohode, Luis," zamrmlal a následne sa pozrel opäť na mňa, i keď sa zdalo, že stále hovorí na Luisa „nevidím dôvod, prečo by som jej to nemal povedať."

Jason sa opäť na moment odmlčal, povzdychol si a až potom pokračoval: „Rodičia ma vyhodili z domu... a povedzme, že si na mne pred tým otec trochu vybil zlosť."

Vydesene som hľadela na Jasona snažiac sa spracovať to, čo mi práve oznámil: „Ale... prečo... prečo by to robili?"

Jason sa pozrel na Luisa a následne späť na mňa: „Uvažuj."

„Oh," pošepla som a nervózne som si prešla rukou po vlasoch. Bolo mi Jasona neuveriteľne ľúto, nedokázala som si ani predstaviť, čo by som ja robila v jeho situácií. Ako mu to vôbec mohli urobiť? A ešte kvôli niečomu, začo nemohol?

„A ako to vôbec zistili?" pýtala som sa ďalej, keďže moju teóriu o Cathrine sa mi ešte stále nepodarilo vyvrátiť, čo sa mi čím ďalej tým menej pozdávalo.

Blondiak pokrčil plecami a napravil si okuliare. „To som sa, bohužiaľ, nedozvedel. Len povedali, že sa to odniekiaľ dozvedeli."

Jason si zahryzol do pery: „A úprimne, najprv som nad tým ani neuvažoval, chcel som ísť len niekam do bezpečia a aspoň trochu zničiť pocit beznádeje, no teraz, keď nad tým uvažujem tak... tak skutočne neviem. Buď sa nejak dostali do môjho počítača a prečítali si moje správy, ale to by si tým potom boli istí a rovno by ma konfrontovali, nezačali by s tým, že im mám dokázať, že to nie je pravda..."

Blondiak sa na moment odmlčal a vo svetle ranného slnka sa mi zazdalo, že sa mu mierne zaleskli oči. „Jediná možnosť, čo zostáva, je, že im to niekto povedal, ale skutočne netuším, kto? Jedine, niekto z triedy, čo si to všimol, ale prečo by mal nejaký z našich spolužiakov potrebu to, sakra, hovoriť mojim rodičom?"

Jason pokrútil hlavou a mierne sa zamračil. Ja som stála na mieste, neschopná jediného pohybu. Všetko ukazovalo na moju najväčšiu obavu. Na to, že v tom má naozaj prsty Cathrine, že to ona... že to ona povedala Jasonovým rodičom o tom, že má niečo s Luisom.