Kľúčová dierka s dvoma kľúčmi

13. Sama s nimi

Cleo

Kráčala som z obeda, cítiac, ako mi silno tlčie srdce.

„Stále úplne nechápem, prečo si na to kývla," povedala Cathrine obliekajúc si kabát, „chcela si byť predsa s Jasonom sama, no nie? Mala si si za tým stáť, alebo aspoň vymyslieť nejaký iný termín, ale nie súhlasiť s týmto, preboha."

„Ja viem," zamrmlala som, žmoliac ramienko od kabelky, „ale je to šanca ho viac spoznať, aj keď tam nebudeme sami. A možno to tak bude aj lepšie. Možno bude prirodzenejší a uvoľnenejší, keď bude mať so sebou kamaráta a pôjde to celé proste viac hladko."

„Ako myslíš," povedala Cathrine, keď sa konečne obliekla, „no ja si aj tak myslím, že si proste len málo asertívna."

Spolu sme vyšli prednými dverami pred školu. V momente ako som zbadala na parkovisku postávať Jasona a Luisa, ucítila som ako sa mi valí krv do tváre.

„Tak, ja idem," povzdychla si Cathrine, „ty si uži so svojím milým a jeho vyšinutým kamarátom."

Naposledy som kývla svojej najlepšej kamarátke a s tlčúcim srdcom som sa vydala za tými dvoma. Po celú cestu do obchodu som sa cítila ako piate koleso na voze, alebo v tomto prípade ako tretie koleso na bicykli. Jason a Luis sa o niečom po celú dobu veselo zhovárali, vzájomne do seba narážali a smiali sa. Ja som mohla len v tichosti kráčať vedľa nich a usmievať sa ako idiot. Pevne som dúfala, že keď vojdeme do kaviarne, zlepší sa to a ja dostanem aspoň na moment šancu na plnohodnotnú konverzáciu s Jasonom.

Vošli sme do veľkého obchodného centra kúsok od školy a zamierili sme do zadnej cukrárňo-kaviarne.

„Tak, tu som ešte snáď nebola," povedala som, keď sme sa usadili na gauč k jednému stolu. Na moje veľké šťastie si Jason sadol do stredu medzi nás, takže som ho mala aspoň o trošku bližšie.

„Naozaj nie?" opýtal sa ma blondiak.

Pokrútila som hlavou. „Väčšinou, keď sme tu, ideme s Cathrine proste do Starbucksu, je to rýchlejšie."

Chcela som sa opýtať Jasona, ako často tam chodieva on, no v tej chvíli sa pred nami objavil čašník: „Máte vybraté?"

„Áno, ja si dám horúcu čokoládu s hromadou šľahačky a čokoládový koláč!" vykríkol Luis. Jemne som sa zaksichtila pri počutí jeho objednávky. Mne bolo zle z jednej čokoládovej presladenej veci, nie to ešte z dvoch. Nedivila by som sa keby tomu chalanovi v žilách miesto krvi koloval sirup.

„Ja by som si poprosila jeden mätový čaj, ak môžem, ďakujem," povedala som, jednoznačne omnoho slušnejšie ako Luis. Jason tomu však očividne nevenoval pozornosť, lebo na poslednú chvíľu listoval v jedálnom lístku. „Uhm.. ja vás poprosím, asi... latte a... cheesecake, nie, počkať jablkový koláč, áno, jablkový koláč."

Čašník si to zapísal do bloku v jeho ruke. „Všetko to bude?"

Všetci traja sme prikývli a čašník sa pobral späť smerom k baru.

„Tiež máš rád jablčný koláč?" opýtala som sa Jasona s úsmevom, pokúšajúc sa začať konverzáciu.

Blondiak prikývol a na moment vyzeral, že aj chce niečo povedať, no skôr, ako vôbec otvoril ústa, skočil mu do reči Luis. „Úprimne ma udivuje Cleo, že si si nedala zmrzlinu. Chápeš, aby si mala aj ty na tejto schôdzke možnosť niečo olizovať, nie len ja."

„Ako to myslíš?" opýtala som sa nechápavo.

„Ale to je jedno," Luis sa na mňa uškrnul a mne bolo jasné, že nech to myslel akokoľvek, nebolo to nič dobré.

Nahnevane som sa zamračila. Nielen preto, že Luis zas začínal so svojimi zlými hlúpymi vtipmi, ktoré ma len hnevali, no aj preto, že sa mu zas a opäť podarilo zhatiť moju snahu začať sa rozprávať s Jasonom.

O chvíľu nám priniesli našu objednávku. Opatrne som si zobrala sáčok s bylinkami a namočila ho do horúcej vody. Dávala som si obrovský pozor, aby som sa nijako neušpinila pri narábaní s citrónom a medom. Vedela som, že sa pred Jasonom nemôžem za žiadnych okolností strápniť.

Luis oproti mne robil úplný opak. Nabral si lyžičkou poriadny kus čokoládového koláča, strčil ho do horúcej čokolády a následne si ho strčil do úst tak rýchlo, že mu zopár kvapiek dopadlo na nohavice.

„Si nechutný," nemohla som si odpustiť poznámku na to, ako sa správal.

Luis sa zazubil: „Podľa mňa sa ti to páči."

Znechutene som sa zamračila a mala som čo robiť aby ma nenaplo. „Nope, tak to teda určite nie. Takto si ušpiníš čoskoro nie len celé ústa, ale aj celé nohavice."

S nádejou v očiach som sa pozrela na Jasona dúfajúc, že aspoň teraz sa postaví na moju stranu, no on spravil samozrejme absolútny opak.

„No, Luis, ak budeš ďalej papať ako malé dieťa, asi ťa budem musieť nakŕmiť."

Luis si so smiechom strčil do úst ďalšiu preplnenú lyžičku. „To by si nespravil!"

„Myslíš?" opýtal sa Jason so smiechom.

Luis sa k nemu priblížil tvárou a zamľaskal mu priamo pred nosom. Blondiak sa v momente mykol.

„Fuj! Opľul si ma!" vykríkol, no v skutočnosti sa zdalo, že mu to ani nevadí, keďže to vyzeralo, že sa stále smeje.

„Presne o to mi išlo," odpovedal mu Luis s tvárou stále len kúsok od tej jeho.

Jason mu pichol prstom do brucha, neprestávajúc sa uškŕňať. „Máš šťastie, že si taký roztomilý."

Dívala som sa na nich cítiac sa ešte viac odstrčene ako predtým.

Prečo som sem vôbec šla? Čo som si to namýšľala? Je jasné, že ma Jason nechce a toto stretnutie mi len ešte viac ukázalo, ako osamelá som, ako k nim nezapadám.

Rukou som si začala žmoliť okraj trička a ucítila som, ako sa mi do očí pomaly začínajú tisnúť slzy. Cítila som sa tak neuveriteľne hlúpo.

Na moje prekvapenie si to Jason všimol. Prestal sa klbčiť s Luisom a zahľadel sa na mňa. „Uhm, Cleo... si v pohode?"

Chvíľu som len mlčala, hľadiac do zeme v strachu, že ak otvorím ústa, rozplačem sa.

„Môžem s tebou chvíľu hovoriť? Osamote," vyslovila som napokon potichu. Nebola som si úplne istá tým, čo chcem chlapcovi povedať, no nech to bolo čokoľvek, vedela som, že nechcem, aby bol pri tom Luis.

Jason pozrel na svojho najlepšieho kamaráta a ten len pokrčil plecami: „Meh, aj tak som chcel ísť na vécko."

Ružovovlasý chlapec sa zdvihol z gauča, pričom na nás rýchlo mávol rukou: „Tak zatiaľ, adios."

Zostali sme tam sami dvaja. Ja a Jason. V kaviarni. O tomto momente som snívala dlho, no čarovne pôsobil len navonok. Vnútorne som sa cítila tak nanič ako už dlho nie.

(Ospravedlňujem sa, že minulý víkend nevyšla kapitola, vôbec nič som nestíhal minulý týždeň :D Snáď mi to odpustíte a užijete si dnešnú kapitolu :) )