Kľúčová dierka s dvoma kľúčmi

10. Plán

Cleo

Zvyšok večera som bola absolútne mimo. Ak by sa ma niekto spätne opýtal, čo sa tam potom dialo, aká hudba sa púšťala, o čom bola reč, nemala by som ani tušenie. Mysľou som bola pri Jasonovi a pri tom, čo sa stalo počas fľašky.

Na jednu stranu sa mi splnil jeden z mojich najväčších snov. Dostala som pusu od Jasona. Ten moment som si v minulosti predstavovala tak strašne veľa krát a keď to prišlo, vôbec som nevedela, čo s tým. Akoby to len otvorilo viac otázok ako uzavrelo.

Nevedela som určiť, čo to znamená. Nemuselo to znamenať vôbec nič. Mohol ma proste pobozkať len preto, že som z dievčat sedela najbližšie k nemu a jemu sa nechcelo vstávať. No na druhú stranu to mohlo znamenať aj to, že ku mne niečo cíti.

Po zvyšok výletu som sa zo všetkých síl pokúšala dostať k nemu bližšie. Či už počas toho, ako sme sa učili, počas voľného času, alebo v jedálni. No bolo to priam nemožné. Bol nonstop pritisnutý ku tomu svojmu šialenému najlepšiemu kamarátovi a nepohol sa od neho ani na krok.

Posledný deň som bola z toho už taká zúfala, že som sa k nemu vybrala, rozhodnutá hovoriť s ním, aj keby nám do toho po celú dobu skákal Luis. No v tej chvíli, ako som sa čo i len pozrela ich smerom, obaja zase zmizli. Bola som z toho zúfalá, frustrovaná a čím ďalej, tým viac som strácala nádej, že by ten bozk mohol niečo znamenať.

„Čo mám robiť, Cathrine?" opýtala som sa mojej najlepšej kamarátky v posledný deň výletu. Boli sme na izbe samé dve a balili sme si veci. Ja už som bola dávno hotová, zatiaľ čo tmavovláska sa ledva začínala baliť.

„O čom hovoríš?" opýtala sa ma Cathrine, snažiac sa napchať všetky svoje laky a líčidlá do kozmetickej taštičky.

„O Jasonovi," povzdychla som si a pritúlila si k sebe svoju plyšovú koalu, „od toho večeru pri fľaške ma úplne ignoruje, doslova mám pocit, že sa mi vyhýba."

Na moment som zmĺkla a následne som v tichosti vyslovila moje najväčšie obavy: „Čo ak ten bozk pri fľaši ničomu nepomohol, práve naopak, ešte viac ho odo mňa odohnal? Čo ak som si to tou fľašou úplne celé pokazila?"

Nešťastne som zafňukala, pričom som si rukou zotrela slzu, ktorá mi tiekla dole lícom.

Cathrine si povzdychla, sadla si ku mne a nežne ma pohladila po vlasoch. „Pozri. Viem, že máš teraz taký pocit, ale nemyslím si, že to je pravda. Ja som videla jeho výraz pri tom a potom, ako ste sa pobozkali. Ver mi, niečo to preňho znamenalo. Je dosť možné, že je z toho celého proste len v šoku."

„Myslíš?" opýtala som sa a zahľadela som sa svojej najlepšej kamarátke priamo do tmavých očí.

Cathrine prikývla: „Samozrejme."

Na moment sa odmlčala a následne sa ma opýtala: „Pokúsila si sa s ním odvtedy priamo hovoriť? Myslím, či si k nemu prišla a priamo si ho oslovila, alebo či si len čakala na to, kým sa on ozve tebe."

Nešťastne som požmolila mäkkú packu plyšovej koaly. „Pár krát som sa ho pokúsila osloviť, ale... skôr som vždy len čakala."

Cathrine sa uchechtla a pretočila očami. „Prepáč, Cleo, ale to potom naozaj nič neznamená a nemôžeš na základe toho robiť nijaké závery. Bohužiaľ, zamilovala si sa do absolútneho podivína, od ktorého skutočne nemôžeš čakať, že urobí prvý krok. Tvoj vkus na chalanov síce asi nikdy nepochopím, ale pokiaľ si sa fakt ň rozhodla, že chceš jeho, musíš sa podľa toho tak správať. Čo znamená, robiť prvé kroky."

Posadila som sa a zahľadela som sa tmavovláske priamo do tváre. Nepáčilo sa mi, ako to, čo hovorila, dávalo zmysel, no zároveň to vo mne opäť zažínalo nádej.

„Takže, čo navrhuješ?" opýtala som sa jej opatrne.

Cathrine sa na moment zamyslela a následne na mňa ukázala prstom tak rýchlo až som sa mykla: „Zajtra. Prvý deň, čo budeme normálne v škole po výlete, za ním prídeš cez prestávku a priamo ho pozveš von."

Zamračila som sa. Tá predstava ma vcelku desila.

„Skutočne si myslíš, že to je dobrý nápad? Nebude to trápne?"

„Pokiaľ ho chceš, je to jediná možnosť čo máš," odvetila Cathrine pričom pokrčila plecami, „alebo snáď chceš čakať tak dlho, že si až nakoniec nájde niekoho iného, čo bude viac asertívny?"

„Nie!" vykríkla som zhrozene. Tá predstava ma desila.

„Tak konaj," Cathrine sa na mňa usmiala, ťažko povedať, či šibalsky, alebo či skutočne podporujúco a následne sa späť pustila do balenia svojich vecí.

Ja som zostala sedieť na posteli, plyšovú koalu stále pridržiavajúc blízko svojej hrude. Tušila som, že má Cathrine pravdu, že ak chcem mať niečo s Jasonom, naozaj musím byť ja tá iniciatívna. To však nič nemenilo na tom, ako veľmi ma to desilo.

Celú cestu autobusom som bola duchom neprítomná. V hlave som vymýšlala dlhé plány ako sa ho to opýtať. A keď som si počas obedovej prestávky na pumpe všimla, že Jason má na krku niečo, čo až priveľmi pripomína cucflek, moja motivácia robiť niečo ešte stúpla. Vedela som, že ten fliačik mohol vzniknúť asi tak milion spôsobmi a stopercentne sa o cucflek nejednalo (odkiaľ by ho Jason mohol mať, keď trávi celé dni len s tým svojím najlepším kamarátom?), no i tak to vo mne oživilo ten najväčší strach a to to, že nestihnem reagovať a on si nájde niekoho iného.

Keď som večer ležala doma a hľadela do stropu, bola som už plne rozhodnutá. Zajtra to urobím. Cez veľkú prestávku za nim pridem a pozvem ho von. Nie je cesta späť. Musím to spraviť.