Kľúčová dierka s dvoma kľúčmi

11. Neprávom obvinené vankúše

Jason

Zvyšok výletu bol absolútne dokonalý. Už mi ani nevadilo, že sa vkuse učíme a že nemáme žiadny voľný čas. Dokonca mi neprekážalo ani to, že na mňa Cleo zvláštne hľadí každú jednu sekundu. Moje srdce bolo konečne naplnené a city, ktoré som už nezvládal skrývať, boli opätované. O takom niečom som ani nesníval.

Keď sme poslednú noc ležali s Luisom na jeho posteli a bozkávali sa tak, ako sa na čerstvý zamilovaný párik patrí, šepkajúc: „Milujem ťa," zatiaľ čo mi Luis prechádzal bozkami od mojich úst ku krku, skutočne som sa cítil ako v raji.

Táto idylka skončila v tej chvíli ako som prišiel domov. V momente ako som vošiel dovnútra a položil ruksak na zem, zmocnil sa ma nával úzkostí. Vedel som, ako veľmi je moja rodina homofóbna a že ak by zistili čo i len jedinú informáciu o mne a Luisovi, bol by som na mieste mŕtvy. No i tak som so vztýčenou hlavou nakráčal do kuchyne.

„Ahojte!" pozdravil som sa, zatiaľ čo mi do nosa udrela vôňa večere. Pri kuchynskej linke postávala mama a za stolom sedela moja mladšia sestra Suzie, ktorá sa ku mne vrhla v momente, čo ma uvidela.

„Jason! Aký bol výlet?"

„Bol super," odpovedal som jej a zdvihol som ju na ruky. Takmer dvanásťročné dievča sa mi však v momente vyvlieklo. „Prestaň ma takto zdvíhať, nemám štyri."

„Ale stále sa tak správaš," odpovedal som jej. Mala blondínka na mňa vyplazila jazyk, pričom mi pichla prstom do brucha.

„Ahoj, Jason," pozdravila ma aj mama a tiež si ma k sebe mierne privinula. Bola to štíhla, celkom pekná štyridsiatnička, vcelku vysoká, aj keď sa mi ju už podarilo pred pár rokmi prerásť. Prirodzene blonďavé vlasy mala ako väčšinou zviazané v drdole, oblečená bola v bielej košeli a dlhej hnedej sukni, na krku jej visel krížik. Doslova ako vystrihnutá zo starého filmu.

„Ahoj, mami," pozdravil som ju a objal som ju naspäť, „hmm, tu to ale vonia, čo varíš?"

„Segedín," mama si ma mierne skúmavo prezrela no následne sa opäť pozrela do hrnca, „s knedlami. A každú chvíľu už bude."

„Tak na to sa teším," usmial som sa, „mám nachystať stolík?"

Mama chvíľu mlčala, opäť si ma mierne prezrela, no napokon prikývla: „Áno, prosím. A Suzie, zlatíčko zavoláš, prosím, ocka? Myslím, že niečo robí v záhrade."

Moja sestra prikývla a vybehla von z miestnosti.

Hneď, čo zmizol vo dverách blonďavý vrkoč dievčaťa, sa mama oprela o linku a zahľadela sa na mňa takým spôsobom, že som v momente tušil, že je niečo zle.

„Jason," začala mama, na moment sa zarazila a s mierne červenou tvárou pokračovala, „smiem vedieť, čo to máš na krku?"

Vydesene som sa chytil za krk a srdce sa mi v momente rozbúšilo. Sakra, na to som úplne zabudol!

„Nič!" vykríkol som, aj keď to jednoznačne nebola odpoveď, ktorú mama čakala.

„Vážne?" pokračovala mama s rukami v bok, „Lebo podľa mňa to vyzerá ako cucflek."

Zhlboka som sa nadýchol a vydýchol. Vedel som, že sa z toho musím nejako vykrútiť, inak som v poriadnom keli.

„Cucflek!?" vykríkol som, pričom som sa mierne zasmial, „mami, od koho by som, prosím ťa, ja mohol mať cucflek, veď sa s babami v triede ledva rozprávam."

„Tak čo to potom je?" opýtala sa ma mama, s rukami stále v bok.

„Úprimne neviem," povedal som, pričom som si poškrabal krk, „než si sa opýtala, ani som nevedel, že tam niečo mám. Je možné, že to je nejaký ekzém, alebo poškrabanie, tie vankúše tam boli z takého divného materiálu."

Ak mám byť úprimný, bol som na seba vcelku hrdý a možno trochu aj prekvapený z toho, akú dobrú výhovorku sa mi podarilo vymyslieť. No mama aj tak nevyzerala stopercentne presvedčená.

„Aha," povedala, neprestávajúc sa mierne mračiť. Vyzerala, že chce ešte niečo povedať, no v tej chvíli vošla do miestnosti Suzie, za ktorou kráčal náš otec.

Uvítal som sa s otcom, ktorý mi, ako vždy na privítanie, postrapatil krátke blonďavé vlasy. Rýchlo som sa pozrel na mamu, no videl som, že sa o niečom zhovára so Suzie a zdalo sa, že môj krk jej je už opäť ukradnutý.

Vnútorne som si vydýchol, no srdce mi stále divoko tĺklo. Ponaučenie je jasné. Pokiaľ chcem ponechať môj a Luisov vzťah v tajnosti a hlavne, pokiaľ chcem prežiť v prítomnosti mojich rodičov, budem si musieť dávať väčší pozor. A asi by som mal upozorniť aj Luisa, aby do budúcna radšej môj krk tak veľmi neocucával.