Spolu to zvládneme 1.časť |Dramione| ✓

Bonusová kapitola- Prázdniny

Draco

Hneď keď som prišiel domov mi otec oznámil že cez toto leto sa pridám k nim. Budem jeden z nich. Budem pracovať pre pána Zla, ako smrtožrút.

Nechcel som to. Bránil som sa ako dlho to len šlo. Kôli nej. Kôli Hermione.

Otec ma mučil. Používal na mňa kliadbu Crucio ale mňe to bolo jedno. Kôli Hermione som to bol ochotný podstúpiť. Ona je pre mňa všetko, a keby som to urobil, prišiel by som o ňu.

Potom ma ale otec začal vydierať. Povedal že ublíži matke. Neveril som tomu. Lenže keď predo mnou na ňu použil tú istú kliadbu, nemohol som inak. Súhlasil som s tým.

Na druhý deň odvtedy ako som to odsúhlasil sa na Malfoy Manor dostavil pán Zla. Poklonil som sa mu. "Môj pane." Iba sa zasmial. Pochválil ma za moju odvahu, že ako 16 ročný som ochotný toto podstúpiť. Keby si len vedel.

Hneď keď odišiel som sa zatvoril v mojej izbe. Znamenie na mojom ľavom predlaktí ma pálilo. Otec povedal že to pretože si na to musím zvyknúť. S nikým som nehovoril a nikoho som nepúšťal dnu.

Jedného večera mi ale zaklopala matka. "Draco zlato, otvoríš mi prosím?" Ako som jej nemohol otvoriť? Je to moja matka a vedela ma podporiť.

Prišla a sadla si ku mňe na posteľ. "Je to kôli nejakému dievčaťu však?" Zdvihol som zrak. To je to na mňe až tak vidieť? "Kôli nejakému dievčaťu si nechcel prijať znamenie?"

Pozrel som sa na svoj prsteň s ktorým som sa hral. "Je pre mňa všetkým. Ale týmto som o ňu prišiel."

Matka sa zasmiala. "Ak ťa vážne miluje. Bude jej to jedno. Bude ťa milovať stále."

Povzdychol som si a pokrútil hlavou. "Ona je iná."

"A kto to je, Draco?" Opýtala sa ma. Mám jej to povedať? Klamať? Nehovoriť vôbec nič?

"Není čistokrvná. Ona vlastne nemá vôbec čistú krv." Matka sa usmiala.

"Som rada že si zmenil názor na takých ľudí, Draco. Ako sa volá? Musí byť veľmi výnimočná."

Usmial som sa. "Je to Hermiona." Vydýchol som.

"Myslíš Hermionu Grangerovú?" Opýtala sa a ja som prikývol. "Tak to potom vysvetľuje prečo si to nechcel. Je to priateľka Pottera. Ale ako som už povedala, ak ťa miluje, bude s tebou aj tak, pretože láska je silnejšia ako zlo." Povedala a odišla z mojej izby.

Zamyslel som sa. Nemôžem jej to urobiť. Sklamem ju na plnej čiare.

Pár dní na to mi prišiel list. Bol od nej. Zobral som si ho a začal čítať. Bola tam iba jedna veta.

Veľmi mi chýbaš.

H.G.

To že mi píše je tiež riziko. Keby to zistil môj otec alebo on, nedopadlo by to vôbec dobre.

Odpísal som krátku odpoveď.

Už mi nepíš, prosím.

D.M.

Poslal som to a zrútil som sa. Ako sa jej teraz pozriem do očí? Musím ju ignorovať. Keby sa mi dostal do mysle, nedopadlo by to dobre. Všetko sa posralo!

Pár dní na to bolo začlenenie nových smrtožrútov, takže aj mňa. Dostal som od neho úlohu. Keby som mohol odporovať, urobíl by som to, ale není som v pozícii aby som niečo také robil.