Spolu to zvládneme 1.časť |Dramione| ✓

Núdzová miestnosť

Draco pov

Prišiel som do núdzovej miestnosti presne o piatej. Grangerová tu ešte nebola. Sadol som si na pohovku, ktorá sa tam objavila, pretože sa mi už nechcelo stáť, takže som iba dostal za pravdu, že núdzová miestnosť vážne slúži v každej núdzi.

Založil som si ruky za hlavu, usadil som sa a zatvoril oči. Vôbec som nevnímal že už tu nie som sám.

Potom som cítil že si niekto sadol vedľa mňa. Pozrel som sa na pravú stranu, usmievala sa na mňa. Usmial som sa na ňu tiež.

Prisadol som si k nej bližšie. Oprel som si o ňu hlavu. Dýchal som jej na krk. Ona si svoju hlavu položila na tú moju. "Prišla si." Zašepkal som jej do ucha. Pritiahol som si ju za pás k sebe bližšie.

"Čakal si snáď že neprídem?" Opýtala sa ma potichu. Musel som sa usmiať. Ale už som jej neodpovedal.

Potom mi rukou prechádzala vo vlasoch. Cítil som každý jej pohyb, a k tomu som cítil jej jablkovú vôňu, ktorá mi vždy udrela so nosa, keď som bol s ňou.

Chytil som jej ruku do svojej a preplietol som si s ňou prsty. Pozeral som sa na naše spojené ruky a rozmýšľal som. Čo sa vlastne stalo, že to teraz k sebe máme takéto? Aké to vlastne teraz je medzi nami?

Začal som ju hladiť na ruke. Palcom som prechádzal po jej pokožke.

Boli sme ticho. Sedeli sme tam takto ešte dlho. Nepotrebovali sme slová. Nebolo ich treba. Každý sme boli v svojich myšlienkach a užívali sme si túto našu spoločnú chvíľu.

Potom sa odo mňa Grangerova odtiahla. Zase som cítil ako má opúšťa to jej teplo, ako vždy keď sa odo mňa vzďaľuje.

Pozrel som sa na ňu ale skôr ako som stihol zareagovať ma začala vášnivo bozkávať. Musel som vydýchnuť do jej úst, pretože som to nečakal.

Potom som si ju za dekolt chytil a pritiahol bližšie. Bozk som tým prehĺbil.

Bol to náš druhý bozk. Ale tento bol lepší. Ten predtým mi totiž nechcela oplatiť, ale teraz ho začala ona a ja som jej ho oplatiť musel. Síce jej pery nechutili ako jablká, ale ako niečo lepšie, nedotknuté.

Sadla si na mňa obkročmo a ja som jej jemne olízal vrchnú peru. Pootvorila ústa a ja som získal prístup do jej úst. Jazykom som preskúmaval každý centimeter. Grangerova robila to isté ale musel som uznať že na to že je ešte panna jej to ide úžasne.

Rukou som jej začal vyhrňať sukňu. Nechcel som ju do ničoho nútiť, a vedel som že dnes ešte není ten deň, keď mi dovolí vojsť do nej, len som potreboval cítiť jej pokožku.

Hermiona mi ale potom začala rozopínať košeľu. Musel som ju zastaviť. Chytil som jej ruky. "Ešte nie." Povedal som jej.

"Nechceš?" Opýtala sa ma sklamane. Ona snáď chce?

"Nie žeby som nechcel, ale ty ešte nechceš." Všimol som si pobavenie v jej tvári. Čo jej príde smiešne?

"Ako môžeš vedieť čo ja chcem?" Vyvaľil som na ňu oči.

"Neviem, ale určite to není sex so mnou." Odpovedal som jej a ona sa začala smiať a hlavu si položila na moju hruď.

"To nemôžeš vedieť. A myslím že sa tomu aj tak nevyhnem. Štúdium je pre mňa dôležité..." Chcela pokračovať ale ja som ju zastavil.

"Tak o to ti tu teraz ide..." Začal som ona sa na mňa zmätene pozrela. "Chceš ma zviesť aby si to mala za sebou a mohla si mať po treste, a tým by si mala svoje drahocenné štúdium."

Chvíľu sa na mňa pozerala s otvorenými ústami a potom si znovu sadla vedľa mňa. "O to mi vôbec nešlo." Povedala tak potichu, že som to skoro nepočul.

"Tak o čo?" Opýtal som sa jej a sám som si uvedomoval, že som mohol použiť aj vhodnejší tón hlasu.

"Chcela som si niečo overiť." Musel som sa posadiť pohodlnejšie.

"Čo si si chcela týmto overovať?" Nebol som na ňu naštvaný, skôr zmätený.

"Chcela som vedieť prečo to robíš." Povedala jednoducho.

Schoval som si tvár do dlaní. "Vy ženy teda viete ako sa vyjadrovať." Povedal som jej a postavil som sa. Teraz som nad ňou stál a dokazoval som tým svoje postavenie. "Vieš čo z toho čo si mi povedala alebo z toho čo si tu robila som pochopil?" Opýtal som sa a ona sklonila hlavu. "Veľké hovno!" Povedal som to tak nahlas až Grangerova poskočila. Musel som sa ukľudniť.

"Dobre, dobre..." Začal som znovu. "Takže čo si si chcela overiť, alebo čo prečo robím?" Opýtal som sa už o niečo pokojnejšie.

Grangerova sa tiež postavila. "Ale nič." Povedala a šla preč. Pozeral som sa za ňou ešte asi minútu.

"Skurvenené ženské! Nevedia ani poriadne čo chcú. Ako ich potom máme chápať?!" Zanadával som si sám pre seba ale dosť nahlas.

Naštvaný som odchádzal a taká nálada ma sprevádzala ešte celý deň.

Pred spaním som si dokonca musel dať aj ohnivú whiskey. Bolo mi úplne jedno že máme zajtra vyučovanie.

Sám som nevedel čo ma na nej vždy dokáže tak naštvať. To sa so mnou zase nebude baviť týždeň.