Spolu to zvládneme 1.časť |Dramione| ✓

Vyznanie

Hermiona

Ráno ma zobudili slnečné lúče, ktoré mi svietili do očí. Pozrela sa sa smerom k Dracovi. Spal. Vyzeral tak neskutočne krásne a nevinne. Usmiala som sa a pomaly som sa zdvihla z kresla v ktorom som spala pretože Draco obsadil celú pohovku a ja som ho tu nemohla nechať samotného.

Presunula som sa k neďalekému oknu a sledovala som pozemky školy. Moja myseľ sa vrátila k včerajšku. Prečo sa Draco tak neskutočne opil? Prečo ma od seba odháňal, a prečo chcel len tak sám od seba splniť ten môj trest? Viem, do konca školského roka už len málo, ale ešte máme veľa času. Prečo na mňa tak doliehal? Niečo sa v ňom muselo pokaziť.

Z premýšľania ma dostalo až nejaké nezrozumiteľné mumlanie z pohovky. Povzdychla som si a otočila som sa k nemu. "Bolí ma hlava." Pretočila som oči. "Asi budem zvracať." Prišla som k tej pohovke. Akurát mal zatvorené oči. "Blaise, zavri to okno. Svieti mi do očí." Pousmiala som sa.

"Není som Blaise a okno je zatvorené." Otvoril oči a vystrelil z pohovky rýchlejšie ako raketa. To ale asi robiť nemal pretože skoro neudržal rovnováhu a chytil sa za hlavu.

"Moja hlava." Mumlal zase. Postavila som sa čo najbližšie k nemu.

"Pamätáš si niečo z minulej noci?" Chvíľu sa na mňa pozeral a potom otvoril ústa do korán. Pravdepodobne si spomenul alebo si vymyslel nejakú hovadinu, ktorá sa ani nestala.

"Náhodou si ju pamätám až veľmi živo." Povedal po chvíli a chytil moju tvár do dlaní. Zatvorila som oči ale cítila som že si ma obzerá. "Prepáč mi ten včerajšok, prosím."

Otvorila som oči a pozerala som sa na neho. "To nič. Bol si opitý, Draco." Nedalo mi to a musela som sa opýtať. "Prečo si sa tak opil?"

Pozrel sa inde a oddialil sa odo mňa. Prišiel až k oknu u ktorého som bola predtým. Prišla som k nemu. "Chcel som to mať už za sebou a myslel som si že keď sa predtým opijem, nebudem si nič z toho pamätať, aby som si to vyčítal." Chytila som ho za rameno.

"Ešte máme čas na splnenie toho trestu. Ešte není koniec školského roka." Pozrel sa na mňa zmätený.

"Ale ja som to chcel urobiť pretože viem že ty si si už vybrala." Teraz som sa na neho zmätená pozerala ja. "Vybrala si si toho ryšavého lasičiaka." Povedal a odišiel.

Povzdychla som si. Keby si len vedel, Draco. Pomyslela som si a s úsmevom som odišla tiež.

Draco

Keď som odišiel vybral som sa do sklepenia. Ale nie pretože som chcel ísť do svojej izby, ale aby som si vybavil jednu záležitosť.

Zaklopal som na dvere a potom som bez toho aby som počul ďalej vstúpil. Sedel za stolom a niečo si zapisoval. Potom sa pozrel na mňa. "Ach pán Malfoy, nejaký problém?" Opýtal sa ma pán mastná hlava.

Buchol som päsťou do jeho stola až poskočil. "Zrušíte ten trest!" Zakričal som na neho.

Zamračil sa na mňa a postavil sa. "Prečo by som to robil? Podľa toho čo sa ku mňe dostalo si rozumiete."

Povzdychol som si. "Pretože nastali komplikácie."

Začal sa na mňa uškŕňať. "Aké komplikácie?"

"Začal som k tomu dievčaťu, ktoré má tak neskutočné nutkanie do všetkého strkať nos, cítiť niečo, čo sám neviem popísať." Začal som sa prechádzať po miestnosti, zatiaľ čo on sa na mňa usmial. Áno, Snape sa vie aj usmievať.
"Ona to cíti inak a ja jej to nemôžem urobiť."