Spolu to zvládneme 1.časť |Dramione| ✓

Pravda

Vôbec som nechápala čo Snape od Malfoya chcel. Iba som sa v duchu modlila aby mu nepovedal nič z našej dohody. Keby sa Malfoy dozvedel, že som súhlasila že sa s ním vyspím, len aby som mohla doštudovať, asi by mi rovno hodil Avadu do chrbta.

Čakala som na Malfoya pred triedou v kúte kde bola tma, aby ma nikto nevidel.

Občas som počula že niekto zvýšil hlas.

"Odpovedzte! A pravdu inak na vás použijem veritazérum." Počula Snapa. Aku pravdu? O čom pravdu?

"Odpovedzte už konečne!" Znovu Snape.

"O čo tu ide?!" Teraz to bol Malfoy, kto zvýšil hlas.

Potom už bolo ticho, kým sa dvere učebne neotvorili. Samozrejme v nich stál Malfoy.

Vyzeral že je pekne naštvaný. Čo mu Snape povedal? Potom som sa rozhodla ukázať sa mu.

Pozrel sa na mňa a hneď ku mne prišiel, zase ma chytil za zápästie a tiahol ma neznámo kam.

"Malfoy, to bolí! Kam ma to vedieš?" Povedala som a jeho stisk už nebol taký hrubý.

"Prepáč." Povedal. Vyvaľila som na neho oči. On sa mi ospravedlnil? "A vediem ťa niekam do súkromia. Toto nebudeme riešiť na chodbe." Dodala a mne sa stiahol žalúdok. Vie to? Ak áno tak som skončila. Moje štúdium skončilo? Ale do predele už zo štúdium! Ak to vie, bude sa na mňa pozerať ako na štetku. Nechcem v jeho očiach tak vyzerať.

Zastavil sa pred nejakou stenou. Komnata najvyššej potreby- núdzová miestnosť.

Potom ma už zase tiahol dopredu. Zastavil sa a postavil sa predo mňa. Bolo mi jasné že chce aby som niečo povedala, ale nemohla som. Čo keď mu to Snape nepovedal a ja poviem viac ako by som mala. 

"Chcem vysvetlenie." Povedal a založil si ruky na hrudi.

"Neviem o čom to hovoríš." Odpovedala som a Malfoy sa zasmial.

"Viem že máš niečo spoločné s Snapom, a povedal mi že ti to nebude mať za zlé, keď mi to povieš." Podal vysvetlenie on. Ale ja som mu to nemohla povedať. "A ešte k tomu povedal že mi nemusíš hovoriť celú pravdu, ale ja ju chcem počuť všetku." V tej chvíli sa mi podlomili kolená. Nemohla som mu povedať že som sa s ním mala vyspať, len aby som mala štúdium a vynikajúcu budúcnosť.

"Ja...nemôžem ti to povedať." Povedala som a pozrela som sa mu do očí. Videla som v nich túžbu, ktorá chcela vedieť všetko. "Nedokážem to. Keď ti ju poviem, všetko sa pokazí. Ani by si to nepochopil."

"Aspoň mi povedz čo sa to tu do predele deje!" Skôr kričal. Vyzeral že vyskočí z kože.

"Začalo to všetko tebou." Začala som a on sa tváril nechápavo. "Keď si mi pokazil ten elixír na hodine." Povedala som a teraz už chápal aspoň čo tým myslím. "Snape mi dal trest. Ale nebol to len tak nejaký trest. Bolo to niečo, na čo ani nemá právo. Ale nemôžem o tom nikomu povedať, inak prídem o to, čo je pre mňa dosť dôležité." Dopovedala som. Povedala som mu aspoň čiastočnú pravdu.

"To mi povedal." Začal po chvíli Malfoy. "Povedal že keď to mne alebo niekomu inému povieš, prídeš o to čo  pre tebe veľa znamená."

Pozrela som sa do zeme. Ten jeho intenzívny pohľad, som už nemohla dlhšie trpieť, bolo to akokeby do mňa robil diery svojim pohľadom.

"Chcem vedieť aký je to trest. Čo to má spoločné so mnou? A čo znamenali tie otázky čo mi dával?" Pozrela som sa na neho. Nemohla som. To nešlo. "Musíš ma pochopiť. Viem že sa tu niečo deje, a že sa to týka mňa, chcem len vedieť pravdu Hermiona." Keď povedal moje meno, mojim telom prešiel nejaký prúd.