Spolu to zvládneme 1.časť |Dramione| ✓

Rozhovor

Hermiona

Ráno som sa zobudila na to že mi budík nedoprial dlhší spánok, ale ja a meškať na vyučovanie? Nikdy!

Boli sme s Ginny na ceste na raňajky. Nechcela som mať s Ronom už nič spoločné, a Harry nebol na nikoho strane, aj keď si vždy vybral Rona. Aspoň Ginny to chápala a trávila so mnou viacej času. Dokonca so mnou chodievala, keď teda mala čas, aj k slizolinským. Prijali ju celkom rýchlo a ja som sa dozvedela že slizolin je dokonca lepší ako Chrablomiľ. Podporujú sa a to bez ohľadu na to, či im to vyhovuje alebo čo si o tom myslia. To by sa hodilo aj chrablomiľským. Každopádne som bola rada za tú podporu od Ginny.

"Ako to ide s Malfoyom?" Opýtala sa ma a ja som prevrátila očami. Toto bola v poslednej dobe jej obľúbená téma.

"Nepohli sme sa ak ťa to zaujíma." Povzdychla si a potom sa na mňa pozrela.

"Mala by si s tým už konečne niečo urobiť."

"Už som ti povedala že to chcem robiť po prvý krát s niekým o kom budeme vedieť že ma miluje." Odpovedala som jej ale jej to ako vždy nestačilo.

"Ty to možno nevidíš Hermiona, ale ja áno. On ťa miluje ale poznáš Malfoya. Nikdy ti to nepovie do očí. On ti to preukazuje tým čo robí. Chová sa k tebe vážne pekne, a to nemôžeš poprieť."

"Nemôžem ale..." Zamračila som sa na ňu pretože ma to nenechala ani dopovedať.

"Tak vidíš. Nosí ti tašku, keď som s tebou u nich drží si ťa čo najbližšie u seba a vždy sa musíte rozlúčiť bozkom. Nehovor mi že ti to nestačí aby si videla že ťa miluje, Hermiona." Vyčítala mi.

Povzdychla som si. "Ginny, on není ten typ muža, ktorý je na vzťahy. On berie ženy len ako niečo čo použije a zahodí. Vážne nepotrebujem aby to isté urobil aj mňe."

Ginny na mňa pozerala s otvorenými ústami. "Toto si nemôžeš myslieť, Hermiona." Vydýchla a ja som ju už tlačila ďalej do veľkej sieňe, pretože sa to na chodbe začalo plniť študentami.

Draco

Šiel som na raňajky skôr, čož u mňa není normálne ale proste som toho veľa nenaspal a keď som sa o šiestej ráno zobudil, bolo pre mňa zbytočne snažiť sa o to ďalej.

Šiel som po chodbe a vypočul som si rozhovor, ktorý bol určite o mňe. Viem že je to možno neslušné, ale ja medzi slušných ľudí nepatrím. Musel som si ten rozhovor vypočuť pretože bol medzi Hermionou a Weasleyovou. Schoval som sa za stenu a nepočul som všetko iba niečo.

"Už som ti povedala že to chcem robiť po prvý krát s niekým o kom budeme vedieť že ma miluje." Povedala Hermiona a ja som sa priblížil o niečo bližšie ale aj tak som toho moc nepočul.

"Nehovor mi že ti to nestačí aby si videla že ťa miluje, Hermiona." Povedala po chvíli Weasleyová. Milujem Hermionu? A Hermiona si myslí že ju nemilujem. Milujem ju vôbec? Áno, je mi s ňou dobre a keby som ju videl s iným mužom, asi by som sa nemohol len tak držať ďalej, ale dokazuje to niečo?

Ginny, on není ten typ muža, ktorý je na vzťahy. On berie ženy len ako niečo čo použije a zahodí. Vážne nepotrebujem aby to isté urobil aj mňe."  Tieto jej slová boleli. Ako si môže myslieť že by som jej to po tom všetkom ešte urobil? Na to som nemal srdce aj keby som chcel. Hermiona mi k srdcu prirástla, tak ako ešte nikto, a niečo také hnusné by som jej nikdy neurobil.

Potom sa chodba začala plniť a ich rozhovor sa tým aj ukončil. Mňe ale to čo som počul stačilo aby som to pochopil. Pochopil som že Hermiona, ma v mojom srdci veľké miesto a nikoho iného v ňom mať nechcem. Myslel som si že ako Malfoy sa nikdy nezamilujem, ale ono sa to stalo. Aj Malfoy môže milovať. A dnes som sa jej to rozhodol dokázať.

Na raňajkách som si sadol vedľa Pansy, Blaisa a Thea. Boli to moji priatelia a preto im došlo že som mysľou niekde inde.

"Čo ťa trápi, Draco?" Opýtala sa ma Pansy. Povzdychol som si. Bude to vyzerať trápne keď im teraz povie že rozmýšľam nad nejakým romantickým gestom?

"Som v pohode, naozaj." Odpovedal som nakoniec.

"Draco, nie všetko musíš zvládnuť sám." Pridal sa aj Theo.

"Budete sa mi smiať." Pozrel som sa na nich na všetkých. Theo a Blaise vyzerali už teraz že sa budú smiať a jediná Pansy sa na mňa usmiala.

"Nebudeme sľubujeme." Začala Pansy ale ja som to odmietol.

"Ale notak Draco čo je také ponižujúce pre teba?" Začal Blaise.

"Vidíš! Robí si so mňa srandu už teraz!" Zakričal som na Pansy.

"No, ale je ti jasné že to z teba dostaneme aj tak?" Áno bolo mi to jasné. Hlavne Pansy vedela ako na mňa.

"Koho máš na tento škole najradšej?" Začala. Zasmial som sa.

"To je ľahké. Hermionu predsa."

"Dobre, aká je tvoja obľúbená farba?"

"Zelená."

"Ako sa voláš celým menom?"

"Draco Lucius Malfoy."

"Koho nenávidíš tak že by si ho aj zabil?"

"Weasleyho."

"Nad čím si doteraz rozmýšľal a nechcel si nám to povedať?"

"Chcem Hermione dokázať že ju milujem ale neviem ako." Až potom mi došlo že má zase dostala. "Ty mrcha!" Sama pre seba sa usmiala ale nikto sa nesmial.

"A to je všetko?" Opýtal sa Blaise. Pretočil som oči.

"Pozvi ju na rande a potom jej to povedz keď sa bude večer vyvíjať podľa tvojich predstáv." Navrhla Pansy. Nad tým som tiež rozmýšľal ale čo by sa jej páčilo?

A potom ma napadlo skvelé miesto. Na tom mieste sme sa síce pohádali, ale zároveň sa tam odohral nás prvý bozk. Teda nechcela mi ho oplatiť ale počíta sa to. Teda ja to beriem ako nás prvý bozk.

"Prečo si sa zrazu začal tak usmievať?" Opýtal sa ma Theo.

"Napadlo ma pre nás významné miesto." Odpovedal som pravdivo.

Blaise začal pískať. "A ktoré je to miesto a čo sa tam odohralo?"

"To nepotrebuješ vedieť." Odbil som ho.

"Počkaj, počkaj. Povedal si že si to s ňou ešte nerobil." Pokračoval.

"Veď nerobil." Zdvihol na mňa obočie. "Bola to núdzová miestnosť a náš prvý bozk." Odpovedal som mu aby dal pokoj.