Spolu to zvládneme 1.časť |Dramione| ✓

Trapas

Draco pov

Grangerová so mnou šla až na ošetrovňu. Dokonca tam zostala až kým ma ošetrovateľka ošetrila. Nakoniec sa ukázalo že mám vážne zlomený nos. Bol som si istý že toto nemôžem nechať len tak, a že si to Weasley pekne vypije.

Vyšli sme von s nemocničného krídla. "Už sa môžeš ísť pozrieť ako dopadol lasičiak." Zavrčal som na ňu a otočil som sa, smer posteľ.

"Prečo si sa to toho musel vložiť?" Opýtala sa ma zlomeným hlasom.

Naposledy som sa k nej otočil. "Povedal ti že si štetka." Zavrčal som jej tesne u tváre. "Myslím že takto by sa k tebe nemal správať niekto, s kým sa už pár rokov bavíš a ste najlepší priatelia." Videl som ako sa jej do očí tlačia slzy. Ale ja som bol naštvaný. Prečo? To sám neviem. Možno preto, že chcem aby mi dala pokoj a všetko bolo ako predtým, ona je proste niečo v mojom živote čo nemôžem nechať len tak odísť, nemôžem na ňu prestať myslieť, a keď sa pohadame, zožiera ma to zo vnútra a cítim pocit viny. Čož by som nemal. Veď som do predele Malfoy! Ale ona to proste nechcela akceptovať. "Povedz mi, urobila by si to aj ty? Keby mi niekto z mojich priateľov povedal že som hovado, kretén, debil  alebo nejak tak, zastala by si sa ma?" Sám neviem prečo som sa jej opýtal práve toto ale chcel som vedieť odpoveď.

Chvíľu bola ticho a pozerala sa do zeme. Zdvihol som jej bradu, chcel som aby sa mi pozerala do očí.

"Ja neviem. Asi nie..." Povedala nakoniec.

Aj keď som vedel aká asi jej odpoveď bude, niečo vo mne začalo znovu vrieť. Prečo som si ju zastal ja? Sám neviem. V poslednej dobe neviem veľa vecí, štve ma to, štve ma to všetko, neskutočne ma to štve, a keď sa to týka jej, tak ešte viacej. Bolo na nej niečo zvláštne, niečo čo k nej ťahá,  niečo čo ma núti pomôcť jej, chrániť ju, a niečo čo ma vlastne strašne fascinuje, štve a zároveň som z nej celý zmätený.

Pustil som ju. Nemal som na to náladu. Dokonca som nemal náladu ani na ňu. V tejto chvíli bolo jediné čo som chcel, ľahnúť si do postele a zavrieť oči.

No neurobil som ani krok a znovu ma chytila za ruku. Ten jej dotyk. Nebol som schopný pohybu a tak som tam zostal stáť a pozeral som sa do zeme.

"Ale aj tak mi na tebe nejakým zvláštnym spôsobom záleží." Zašepkala do priestoru.

"To som rád." Zadrbal som ale ani som sa nepohol. Stále som na ruke cítil ten jej príjemný teplý dotyk.

"Prestaň už konečne robiť kraviny, dobre?" Teraz mi to šepká rovno do ucha.

Zase cítim jablko. Ale aj cez ten jej dych na mojom uchu, jej dotyk na mojom zápästí a tej intenzívnej vône, ktorá z nej priam srší, to vo mne začínalo vrieť čím ďalej, tým viac. Bol som naštvaný, nemôže si ísť vlastnou cestou a nechať to čo bolo minulosťou? Takto ma iba týra.

"Som Malfoy, a na tom sa nič nezmení. Nebudeš mi hovoriť čo mám alebo čo naopak nemám robiť." Bol som až prekvapený akým hlasom som jej to povedal.

"A ja som Grangerová, na tom sa tiež nič nezmení. Budem si stáť za svojím, aj keby ma z kože drali." Vrátila mi to. Sám neviem ako ale dostal som záchvat. Nevedel som sa ovládať.

Prirazil som ju o stenu za ňou. Vydýchla pretože to pravdepodobne nečakala. "So mnou není múdre si zahrávať, Grangerová." Zavrčal som na ňu.

"Ja len chcem aby to všetko už konečne skončilo." Odpovedala smutne.

"Povedala si, že už ti to je jedno. Že nechceš ani štúdium, ani sex so mnou ako znela podmienka." Ruky som jej držal svojimi u steny.

"A čo moja povesť? Tá bude zničená v obydvoch prípadoch." Povedala a pravdepodobne si myslela že som to nepočul.

"Tak ty sa bojíš že stratíš povesť, keď ťa ošukám." Pozrela sa na mňa ublížením pohľadom.

"Ja som ti chcel pomôcť. Bol som ochotný to pre teba urobiť, bol som ochotný čakať, kým budeš pripravená, ale ako vidím, čakal by som do dôchodku, pretože ty sa chováš ako nejaká mníška, ktorá nechce sex vôbec." Hneď mi vrazila facku. Začal som ľutovať čo som povedal.

"Ja som ťa o to neprosila!" Povedala nakoniec. A bolo to, prestal som sa ovládať.

"Takže by ti nevadilo mať so mnou sex?" Zdvihol som na ňu obočie.

"Časom možno nie." Odpoveď bola rýchla.

Usmial som sa na ňu. Prstom som začal robiť krúžky na jej stehne.

"Čo by si povedala teraz?" Videl som ako sa Grangerová snaží sústrediť ale nejako jej to nešlo.

"No...ja....čo?" Vykoktala. Musel som sa usmiať.

"Čo by si povedala keby ti to urobím tu a teraz?" Zopakoval som jej svoju otázku. Ale nevyzeralo to, že by ju nejako vnímala.

Na odpoveď som ani nečakal. Telom som sa prirazil o to jej. Mal som šťastie pretože aj cez to oblečenie som cítil, že sa môj vták usadil na správnom mieste.

"Chcela by si to?" Opýtal som sa a bokmi som prirazil proti nej. "Chcela by si to cítiť?"

Ruky som jej dal nad hlavu a začal som som jej vyhrňať sukňu a ona mi slastne vzdychla rovno do ucha. To bolo pre mňa ako pohladenie na duši.  Postupne som začal cítiť ako moje vzrušenie stúpa a že sa mi prebúdza k životu.

"Mne osobne by to vôbec nevadilo." Rukou som jej zašiel pod sukňu, následne pod nohavičky. Chvíľu som dráždil.

"Draco..." Začala ale už to nedokončila pretože som našiel miesto ktoré som chcel. Bola neskutočne mokrá, pripravená, práve pre mňa.

"Áno miláčik?" Opýtal som sa jej ale neprestával som. Jeden prst som do nej zasunul a začal som pohybovať.

Pozrel som sa na ňu. Práve si zahryzla spodnú peru. Neodolal som a musel som ju začať bozkávať.

Strčil som do nej aj druhý a potom aj tretí prst. Začala mi stonať do úst. Každý jej ston som prehltol. A užíval som si to.

"Nemôžete to robiť niekde inde?" Ozvalo sa za nami. Hneď som prestal a odtiahol som sa od nej.

Pozrel som sa do zadu, kam sa pozerala aj Grangerová. Stál tam Snape a uškŕňal sa na nás.

Grangerová bola celá červená a pery mala celé napuchnuté. Mal som neskutočne nutkanie pobozkať ju znovu a poriadne.

Potom bez slova odišiel. Medzi mňou a Grangerovou nastalo trápne ticho.

"No..." Začal som ale nevedel som ako mám pokračovať.

"To bol trapas." Dokončila za mňa. Usmial som sa na ňu.

"Mali sme šťastie že to bol Snape." Povedal som pravdivo. Nechcel som ani pomyslieť čo by sa stalo keby to bola napríklad taká McGonagallova.

"Mali by sme ísť skôr ako to bude niekto iný." Povedala a šla preč. Nechala ma tam stáť ale potom som šiel do svojej izby aby som už mohol ísť konečne do posteľe.

Hermiona pov

Čo sa to práve stalo? Čo ho to napadlo? Prečo som sa nechala? Ale jeho prsty v tom boli neskutočne dobré.

Prišla som do izby a zosunula som sa pri dverách na zem. Rukou som si zakrývala ústa aby som náhodou nezačala kričať na celú izbu a nezobudila Ginny.