Spolu to zvládneme 1.časť |Dramione| ✓

Zase plač

Draco

Na ďalší deň som chcel nájsť Hermionu ale bolo mi povedané že jej není dobre. Myslel som si že ochorela až do dnešného večera.

Niekto zaklopal na obraz tak, ako to predtým robila Hermiona, keď mi chodila plakať do náručia. Prepaľoval som dvere pohľadom a keď som videl že nejaký slizolinský druhák možno tretiak, ide otvoriť, zastavil som ho. Niečo mi hovorilo že to je Hermiona a chcel som jej otvoriť ja.

Pomaly som ho otvoril a stála tam Weasleyová. Mal som ale čiastočne pravdu. Hneď za ňou stála aj Hermiona. Vážne nevyzerala dobre a oči mala zase celé červené. Zatvoril som za sebou a utekal som k nej.

Zobral som jej tvár do dlaní. "Ty si plakala?" Odvrátila odo mňa pohľad do zeme.

"Čo si jej spravil?" Opýtala sa ryšavovlasá čarodejnica.

Pozrel som sa na ňu. "Nič." Pozrel som sa znovu na Hermionu a zdvihol som jej bradu medzi svoje dva prsty. Chcel som aby sa mi pozerala do očí. "Čo sa ti stalo? Povieš mi to?"

Záporne pokývala hlavou. "Urobil ti niekto niečo?" Bolo mi jasné že to není téma, ktorú by so mnou chcela rozoberať, ale ja som sa na to nemohol len tak pozerať. Dostanem to z nej aj násilím, len aby som vedel čo sa jej stalo alebo kto jej takto ublížil.

Neodpovedala a to bolo pre mňa áno. Niekto jej ublížil. Zase sa pozerala do zeme. "Hermiona, pozri sa na mňa." Urobila to a jedna slza jej stekala po líci. Zotrel som ju palcom a pozrel som sa jej do očí. Štvalo ma pozerať sa do nich keď sú uplakané. Oveľa radšej som sa na nich pozeral keď boli plné radosti alebo mali tie jej iskričky, ktoré vždy znamenali že má niečo v pláne.

"Hovor so mnou, prosím. Inak sa zbláznim." Poprosil som ju. Začala plakať ešte viacej a ryšavka zatiaľ "nenápadne" prešla cez obraz a asi za mojimi priateľmi. Celkom si v poslednej dobe rozumejú. Mňe tiež nepríde už taká divná ako predtým, ale stále je to Weasleyová a na tom sa nič nezmení. Je to sestra toho kreténa, aj keď není ako on.

"Nič mi není, Draco." Povedala po chvíli zlomeným hlasom. Napálilo ma to.

"No to vidím." Povedal som už mierne naštvaný. Nechcel som na ňu kričať alebo byť na ňu zlý. Kľakol som si na kolená. "Hermiona, ja ťa na kolenách prosím, povedz mi čo sa ti stalo. Nemôžem sa takto na teba pozerať. Zabíja ma to." Pozrela sa na mňa a rozplakala sa už úplne.

Zrútila sa ku mňe na zem a ja som ju hladil vo vlasoch. "Musíš...musíš mi sľúbiť...že nebudeš...robiť unáhlené závery." Dostala zo seba.

Nechcel som jej to sľúbiť. Nemohol som. Keď vidím čo jej urobili nemôžem to nechať len tak. "Sľubujem." Vydýchol som nakoniec a pobozkal som ju do vlasov.

Prikývla. "Dobre. Ale tu nie, je tu veľa ľudí." Teraz som prikývol ja a postavil som sa zo zeme. Podal som jej ruku a ona vstala tiež.

Prešli sme obrazom a ignorovali sme ako sa na nás všetci pozerajú. Vyšli sme schody do mojej izby a tak som použil kúzlo aby nebolo nič počuť.

Sadol som si k nej na posteľ. Ale bola ticho. Dal som jej čas. Vyzeralo to že sa jej o tom nehovorí dobre. "Vieš Draco..." Nepokračovala. "Vtedy keď ma Ron pozval k nim..." Zase prestala. Ja som vedel že v tom bude mať prsty aj Weasley a už teraz som ho v hlave začal  preklínať. Povzbudivo som jej stisol ruku. "On si to len vymyslel."

"Čo?!" Vykríkol som zrazu až sa zľakla. Tak ja som chcel urobiť ten pokrok tým že ju pozvem na rande, a on si vymyslí takúto hovadinu len aby bola Hermiona s ním namiesto so mnou?

Začala zase plakať. "Premiestnili sme sa." Pokračovala a mňe sa to už teraz nepáčilo. "On ma zobral niekam kde som to ani nepoznala." Zrazu sa odo mňa odtiahla a pozerala sa mi do očí. "Zatiahol ma do nejakých dverí a..." A nič zase pauza. "Ja som sa bránila...nechcela som to, Draco." Pozeral som na ňu ako na prízrak.

"Hermiona, čo ti urobil? Čo si nechcela?"

"On...on ma pripravil o panenstvo." Odvrátila pohľad do zeme.

"ČO?!?!" Zakričal som už na celú miestnosť. Zase. "On ťa znásilnil?!" Zopakoval som svoju otázku a začal som sa prechádzať sem a tam.

"Prepáč..." Povedala medzi tým ako stále plakala.

Pozrel som sa na ňu. "Prepáč?!" Zopakoval som po nej. "Za čo sa akože teraz ospravedlňuješ? Sprosto ťa využil a hovoril že ti to urobím ja." Kľakol som si k nej pri posteľ a zobral som jej ruky do svojich. "Nikdy, nikdy by som to neurobil a ty to vieš. Nedokázal by som to." Povedal som jej priamo do očí. A bola to pravda. Do ničoho som ju nenútil a dával som jej čas. Keby nebo toho trestu, tak by mi to bolo jedno. Ale ja chcem aby to štúdium mala. A prešli sme si kôli tomu toľkým, že ak by sme to teraz ukončili, všetko to bolo zbytočné. Obom nám bolo jasné, že to spolu urobiť musíme. Ja aj chcem a vôbec by mi to nevadilo, ale nikdy by som jej neurobil niečo také ako to hovado.

"Draco..." Oči mala plné sĺz. Ja som sa na to nemohol pozerať. A to jej za každým takto ubližuje on! Mal som také nervy že som musel...musel som si do niečoho buchnúť. To niečo bol Weasley. Teraz ale nebude mať zlomený len nos. Ja mu zlomím všetky kosti v tele.

Odomkol som dvere a chcel som už ísť keď ma chytila za ruku. "Nemôžeš. Povedal že to nemám nikomu hovoriť." Zobral som ju za ruku, ako aj minule a ťahal som ňu dolu schodami. Zase na mňa kričala a hlasivky už ju pomaly opúšťali, ale ja to nemôžem nechať len tak.

"Čo sa to tu deje?" Prišla za nami Weasleyová.

"Ty..." Ukázal som na Weasleyovú. "Pôjdeš so mnou. A ty..." Teraz som ukázal na Hermionu. "Zostaneš tu. A vy..." Ukázal som na Blaisa, Pansy a Thea. "Ju nikam nepustíte." Všetci prikývli a Pansy zobrala Hermionu k nim. Vôbec neprotestovala pretože už nemala silu, ale stále plakala. "Ideme." Povedal som smerom k Weasleyovej a tá tiež neprotestovala. Pravdepodobne všetkým došlo čo, alebo kto, má moje správanie na svedomí.

Povedala heslo a vošli sme dnu. "Ronald Billius Weasley!" Zakričala na neho  a on vystrelil z dverí svojej izby ako raketa. Prišiel k nej a ona mu dala facku. Ale musím uznať, tá teda sadla. Mňa si zatiaľ nevšimol.

"To bolo za čo?" Opýtal sa jej a to už som sa do toho musel vložiť aj ja.

"To bolo nič oproti tomuto." Už som mu chcel vraziť keď sa vchod otvoril a stál/a tam....