Útecha

189 4 1
                                    

Hermiona

Vážne na mňa všetci pozerali ako na zradcu. Ginny to ale prijala. Mala pravdu keď hovorila že je to moja najlepšia kamarátka a pochopila by to. Harryho spracovala Ginny, ale nebola som si úplne istá či to prijal z vlastnej vôle alebo kôli Ginny. Logickejšie podľa mňa bola skôr tá možnosť že to akceptuje len kôli Ginny. Najprv som na neho za to bola naštvaná ale potom som si uvedomila že je to lepšie ako ako keby ma ignoroval. S Ronom to bolo zložitejšie. On to ani neakceptoval, ale ani ma neignoroval. Pozeral na mňa dosť zlým a znechuteným pohľadom, keď so mnou hovoril, tak narážal iba na Malfoya alebo mal poznámky na môj účet, alebo som mnou nehovoril vôbec, skôr kričal.

A čo som robila ja keď toto Ron robil každodenne? Oporu som nenašla v Ginny ani v Harrym, práve naopak. Každý deň som chodila plakať za Malfoyom. Bol pre mňa veľkou útechou. Vážne sa zmenil a už to není ten bezcitný, namyslený a arogantný debil. Obdivovala som aj jeho priateľov. Podporovali ho a nevadilo im to. Mal úžasných priateľov, ktorý sa veľa krát podieľali na tom, aby mi zdvihli náladu. Veľa krát som totiž zaklopala na obraz Salazara a keď už mi otvoril kdokoľvek zo slizolinu, vedel za kým som prišla. Veľa krát som Malfoya našla aj s jeho priateľmi. Vždy ma objal a ja som mu plakala na rameno. Keď tam teda boli aj jeho priateľia, aj oni sa mi snažili zdvihnúť náladu. Predovšetkým Blaise, ktorý ma vždy dokázal rozosmiať. Niekedy som tam ešte chvíľu zostala a bavila sa s nimi. Potom keď som ale prišla naspäť a Ron začal znovu, pýtal sa ma kde som bola a mal sprosté poznámky, nechcela som byť pred ním slabá a preto som sa vrátila plná energie a do hádky som sa pustila aj ja.

Dnes to ale bolo cez čiaru. Po večeri som išla s Ginny do chrablomiľskej spoločenskej miestnosti. Keď sme tam ale prišli a Ron si ma zastavil, vedela som že bude zle. Ginny sa ho snažila odbiť ale on ju nepočúval.

"Ahoj, Hermiona ako sa majú tvoji nový priateľia?" Začal hneď a ja som sa na neho zamračila.

"Dobre, asi." Odpovedala som zatiaľ kľudná.

"Ako sa môžeš s nimi ťahať? Nemali by ti stáť ani za pohľad." To už ma vytočilo.

"Ja neviem ako som doteraz mohla považovať sa priateľa teba! Asi som bola pekne naivná. A kto mi stojí za pohľad by som mala vedieť ja sama. Ty to nie si." Videla som ako sa začal červenať. To robila ich rodina keď boli naštvaný.

"Stojí ti za pohľad aj niečo iné na tom kreténovi však?" Vrátil úder a mňe sánka spadla skoro až na zem.

"Ak narážaš na to, tak z jeho tela som nevidela ešte nič." Odpovedala som a pri tom som sa červenala.

Ron si odfrkol. "Si tam každý deň, tak na mňa nehraj tieto finti." Povedal.

"Hovorím len čistú pravdu." Cítila som ako sa na nás všetci pozerajú, ale to vždy keď sme sa spolu hádali.

Zase si odfrkol. "To určite. Aj tak ťa za chvíľu pošle k vode. Ide mu iba o to aby si mu roztiahla nohy, ale keď ho to omrzí..." Chcel pokračovať ale dala som mu facku.

To som ešte nikdy neurobila ale teraz už to inak nešlo. Chytil si svoje teraz červené líce. "Ty si vážne mrcha. Obyčajná mudlovská štetka. Mudlovská šmejdka!" To už som nevydržala.

Vybehla som odtiaľ. Šla som zase za Dracom. Prišla som k obrazu Salazara a zaklopala som. Netrvalo dlho a otvoril mi tentoraz Theo. Bola som rada pretože ten vedel prečo som tam. Teda vedeli to všetci, ale takto to nebolo také trápne.

"Ahoj Hermiona, dnes vyzeráš vážne zle." Zhodnotil situáciu.

"Fakt díki." Povedala som mu potichu. Môj hlas nebol schopný čokoľvek povedať.

Usmial sa na mňa. "Draco, Blaise a Pansy sú v izbe." Povedal keď som vošla a zavrel za nami obraz.

Pozrela som sa na neho. "Prečo si není s nimi?" Opýtala som sa ho.

"Mám povinnosti prefekta." Odpovedal. Prikývla som a šla som po schodoch do chlapčenských izieb. Už som cestu vedela naspamäť.

Aj keď som vedela že som tu vždy vítaná, ako mi Draco sám povedal, slušnosť mi hovorila aby som zaklopala.

Jemne som teda zaklopala na dvere a otvorila dvere. Hneď keď som vošla a uvidela som ako Draco sedí opretý o svoju posteľ, vybavili sa mi znovu tie slová ktoré mi povedal Ron a slzy si znovu našli cestu von.

Draco si povzdychol a naznačil mi aby som išla k nemu. Už mi to bolo aj trápne ale on bol jediný, ktorý mi vedel v takýchto chvíľach pomôcť, a v podstate sa to môže on. To on ma pobozkal pred celou triedou.

Draco

Sedeli sme v našej izbe a riešili sme Grangerovú.

"Hej Draco, ty s tým nič neurobíš? Každý deň máš návštevu v podobe Hermioni, ktorá ti v náručí plače kôli Weasleyovi." Začal tému Blaise.

Pozrel som sa do zeme. Keď ja by som tak rád tomu debilovi rozbil hubu keby to šlo. Lenže Grangerová chce všetko riešiť formálne.

"Myslíš že ma baví sa tomu prizerať?" Opýtal som sa nakoniec.

"Myslím že za chvíľu by si mal čakať ďalšiu návštevu." Pridala sa aj Pansy.

"Vy jediný a Theo viete, že mám Hermionu rád, a práve preto si nemyslím že by bolo vhodné dobiť jej do nedávne najlepšieho priateľa na smrť." Pokračoval som.

"Do nedávna. To je dôležité Draco. Toto zaobchádzanie sa dá ťažko nazývať priateľským." Blaise si tiež Hermionu veľmi obľúbil a preto sme sa všetci zhodli v tom, že Weasley zaslúži hniť v pekle.

Už som chcel niečo povedať keď niekto zaklopal na dvere. Potom sa dvere otvorili a v nich stála drobná čarodejnica štíhlej postavy a s  hnedými kučeravými vlasmi. Oči mala celé červené a keď sa na mňa pozrela rozplakala za nanovo.

Povzdychol som si, pozrel som sa na Blaisa a Pansy, ktorý sa mračili do zeme. Jasné už vymýšľajú plán na zabitie Weasleyho. Natiahol som k nej ruku aby som jej naznačil aby prišla ku mňe. Chvíľu váhala ale potom sa usadila vedľa mňa a plakala.

Pritiahol som si ju bližšie, teraz mi plakala do hrudi a ja som jej hladil chrbát. "Mám chuť rozbiť tomu Weasleyovi hubu." Zavrčal som.

"Nie, Draco, to by bolo zbytočné." Povedala potichu. "Vieš čo mi povedal?" Začala.

"Určite zase nejaký jeho výmysel z tej jeho sprostej hlavy." Typoval som.

"Povedal že ma využívaš iba na sex a potom keď ťa to omrzí ma pošleš k vode." Povedala a ja som bol ešte viacej nasratý ako predtým.

"Čo ho to kurva napadlo?!" Spamätal sa ako prvý Blaise.

"Už mám toho akurát plné zuby." Povedal som, chytil som ju za ruku a ťahal som ju preč. Ignoroval som že na mňa kričala moje meno alebo aby som sa ukľudnil.

"Takto sa mi to páči viac." Povedala Pansy a pridala sa k nám rovnako ako Blasie.

Spolu to zvládneme 1.časť |Dramione| ✓ Opowieści tętniące życiem. Odkryj je teraz