Spolu to zvládneme 1.časť |Dramione| ✓

Pravda

"Keď ten trest nesplním, prídem o štúdium na tejto škole." Povedala som a dúfala som že mu toto bude stačiť.

"To akože vážne? Toto je to o čo nechceš prísť a prečo s tým nejdeš za riaditeľom?" Opýtal sa neveriacky.

"Pre mňa to veľa znamená. Prosím sľub mi že nikomu nič nepovieš." Prosila som ho. Prosila som Draca Malfoya. Nečakala som že to niekedy budem musieť urobiť.

"Sľúbim ti to, keď mi povieš čo je ten tvoje trest." Začal so mnou  obchodovať. Toho som sa bála.

"Ja ten trest ale splniť nemôžem. Nedokážem to. Prídem o to štúdium aj tak." Povedala som mu, aby som nemusela odpovedať.

"Povedz mi čo to je a ja ti s tým pomôžem, keď je to pre teba také dôležité." Povedal. Nemôže. S týmto mi nemôže pomôcť.

"S týmto mi nepomôžeš, Draco." Odpovedala som pravdivo.

"Tak mi to už povedz. Čo ty vieš. Možno ti pomôžem." Znel zúfalo.

"S týmto mi určite nepomôžeš."

"Hermiona! Ako znie ten trest?" Kričal. Vážne na mňa kričal. Už není cesta späť. Musím mu to povedať.

"Musím sa s tebou vyspať, Draco." Povedala som a sklonila zrak k zemi.

Draco pov

"Musím sa s tebou vyspať, Draco."
Vážne povedala práve toto?

Videl som na nej ako sa hanbí a bojí sa mojej reakcie.

Ja som to musel spracovať. Toto vážne není trest. Toto je niečo čo Snape, nemohol. To není trest. A dokonca tento trest dostala kôli mňe, ja som jej sabotoval ten elixír. Dostala tento nezmyselný trest kôli mňe!

Prišiel som k nej bližšie. Zdvihol som jej bradu medzi svoje dva prsty. Chcel som aby sa mi pozerala do očí.

V tých jej očiach som sa mohol topiť celý deň. Nikdy by ma to neprestalo baviť. Ten jej trest nemusí byť taký ťažký alebo zložitý. Urobil by som to pre ňu.

"Mýlila si sa." Povedal som a ona sa na mňa nechápavo pozrela. "Môžem ti s tým pomôcť."

Hneď keď som to povedal som ju nežne pobozkal na pery. Cítil som jej teplé pery na svojich a bol to úžasný pocit. Nikdy by som si to nepriznal ale teraz áno. Priťahuje ma k sebe. Priťahuje ma k sebe ona. Hermiona Grangerová.

Keď som videl že mi bozky chce oplatiť, ale niečo jej v tom bráni, za pás som si ju pritlačil k sebe najbližšie ako to šlo. Jej telo bolo úplne natlačené na mňe. Hermiona ale stále váhala. Preboha ženská, čo nevieš pochopiť že ťa chcem!

Hermiona sa od neho odtiahla a pozrela sa mu do očí. Boli sme k  sebe stále dosť blízko a ja som ju ani nechcel od seba pustiť. Pritiahol som si ju ešte bližšie. Vážne medzi nimi nebola ani malá medzera. Oprel som si čelo o to jej.

"Nechcem aby si to robil kôli tomu že mi chceš pomôcť." Povedala potichu.

"Ja to robím dobrovoľne. Chcem to, ak to chceš aj ty." Odpovedal som jej pravdivo. Vyzerala že nad tým premýšľa. Čakal som na jej reakciu ako pes na svoj obed.

"Ja neviem či som pripravená." Zašepkala tesne u jeho ucha.

Vtedy mu to došlo. Ešte je panna. "Ty...ty si to ešte nerobila?" Opýtal som sa. Videl som ako jej tvár nabrala ružovú farbu.

"Ja..." Začala. Došlo mi to. Nie nerobila.

"Nerob si starosti." Povedal som jej tesne u jej pier a potom som ju znovu zľahka pobozkal. "Ja ťa nebudem nútiť. Počkám až budeš pripravená." Dokončil som a objal som ju.

"Vážne prepáč." Zašepkala keď sme sa od seba odtiahli. Hneď som cítil ako to jej teplo opúšťa moje telo.

Usmial som sa na ňu. "Není za čo sa ospravedlňovať." Povedal som a zdvihol som jej tašku zo zeme.

Podal som jej ju a zohol som sa aj pre svoju. Chutil som ju okolo pásu a odprevadil som ju k obrazu. Ešte po ceste som ju ale musel pustiť, aby si hneď všetci niečo neklebetili.

Pri obraze sa na mňa ešte otočila. "Ďakujem že si to pochopil."

Usmial som sa na ňu a naklonil som sa k nej aby som jej mohol pošepkať do ucha: "V pohode. Ale niekedy to urobiť musíme. Nie len kôli tvojmu trestu ale aj kôli tomu, že v tvojej blízkosti bude pre mňa ťažké, držať sa ďalej." Keď som sa odtiahol, všimol som si ako na na mňa usmieva. Úsmev som jej opätoval a šiel som do sklepenia.