"Na tom nezáleží"

Start from the beginning
                                    

Hermiona si bola istá že to urobil naschvál, dokonca keď prečítal ich mená sa na ňu divne uškŕňal. Hermiona sa na neho zamračila a sadla si do voľnej lavice.

Malfoy ale iba zarazený stál a prisadol si k nej až po chvíli.

Draco pov

Hneď keď Snape prečítal že budem sedieť s Grangerovou, nechcel som si tam sadnúť.

Grangerová vyzerala že jej to je jedno. Ale ja som vedel že to bude tou jej náladou za posledné dni. A tiež som vedel že si s ňou sadnúť nemôžem. Ako mám vedľa nej sedieť keď vonia po jablkách?

Keď som boj so svojimi myšlienkami prehral sadol som si k nej. Hneď mi do nosa udrela tá vôňa a ako deň predtým som musel zatvoriť oči a nasávať tú vôňu.

Bolo mi úplne jedno že Snape začal vysvetľovať učivo. Nedával som pozor. Moju pozornosť upútala vôňa z nej. Z Hermioni Grangerovej, mudlovského pôvodu. Bože asi som sa už úplne zbláznil, keď som spadol ako malý z výšky na hlavu.

Z toho všetkého ma vtrhlo až sa Snape zastavil u našeho stolu a niečo Grangerovej povedal.

Grangerova sa na neho zamračila a potom odišiel.

Grangerova sa hneď otočila na mňa. Vôbec som nechápal nič z toho čo sa dialo.

"Ja to nedám!" Povedala a hlavou narazila na stôl. Až sa na nás všetci otočili.

Profesor potom zase zaujal pozornosť študentov a Grangerova nevyzerala že ju to nejako moc zaujíma.

"Nevyzeráš moc dobre." Začal som keď sa Grangerova narovnala a znovu si zapisovala poznámky.

Grangerova si povzdychla ale stále sa venovala poznámkam. Po chvíli už si poznámky nepísala a kreslila si na pergament  nejaké obrázky.

Áno, musím priznať že som ju pozoroval celú hodinu.

Potom som si začal zapisovať aj ja keď mi Grangerova poslala papierik.

Pozrel som sa na ňu ale ona si ďalej čmárala na pergament.

Tak som si papierik zobral a prečítal.
Mám podozrenie že sa celý svet zbláznil. Som blázon?
Zasmial som sa a znovu som sa pozrel na Grangerovú. Stále mi nevenovala pozornosť. Odpísal som jej teda.

Tak to sme dvaja. Ale áno si blázon. Rovnako ako ja.
Pozrel som sa či na nás niekto pozerá a potom som jej papierik predal.

Grangerova sa tiež najprv obzrela a potom si papierik vzala. Videl som jemný náznak úsmevu na jej tvári.

Napísala odpoveď a papierik mi znovu predala. Ani som neváhal a hneď som si odpoveď prečítal.
Je dobré vedieť že som není sama. V poslednej dobe sa mi dejú dosť divné veci. Napríklad som ťa pristihla ako ma pozoruješ.
Musel som sa zasmiať. Až sa na nás zase všetci otočili. Dokonca som si všimol že sa na nás Snape uškŕňal.

Potom som jej odpísal. Aj mne sa dejú divné veci, a možno to súvisí s tým že si ma videla ako ťa pozorujem.
Videl som ako si Grangerova zobrala papierik a usmiala sa.

Za chvíľu mi prišla odpoveď.
Takže to nepopieraš?

Zase som sa usmial a odpísal.
Nie, pozeral som sa na teba, to je pravda. Ale aj ja by som chcel niečo vedieť. Čo tá tvoja nálada? Čomu vďačíme tvojej pochmúrnej nálade? Alebo čomu vďačím za to že sa so mnou bavíš?

Teraz sa zasmiala ona. Všetci sa na nás zase pozreli a už mi prišlo vážne divné, že Snape ani nezasiahol. Ja som sa uškŕňal na stôl. Viem možno by to niekomu prišlo divné, ale sám som nevedel čo to so mnou robí vôňa jabĺk.

Za chvíľu mi prišla ďalšia odpoveď.
Som rada že ma pozoruješ, ale není som rada že sa staráš do veci, do ktorých ti vážne nič není. A prečo sa s tebou bavím? Nazvime to takto, nebavím sa s tebou, iba sa nudím, a tvojou úlohou je ma zabaviť.
Pozrel som sa na ňu a zdvihol obočie. To ona ale nemohla vidieť pretože sa stále pozerala do pergamentu.

Hermiona pov

Prišiel za mnou Snape aby mi povedal že dnes na hodine mám začať a že chce vidieť ako sa s ním bavím.

Potom som Malfoyovi napísala. Samozrejme ma bavilo keď sa smial na mojich správach. Ale aj ja som sa musela usmiať na jeho správy.

Keď som mu naposledy odpísala, už mi odpoveď neprišla. Teda aspoň nie písomne.

"Tak ty chceš aby som ťa zabavil?" Zašepkal mi tesne do ucha. Cítila som jeho dych na krku. Celá som stuhla.

Na chvíľu som sa pozrela na Snapa. Ten stál opretý o stôl a čítal nejaký pergament. Potom sa ale pozrel v tej najmenej možnej situácii. A to v tej, keď Malfoy bol už o niečo bližšie k môjmu uchu. Uškŕňal sa na mňa a zase sa pozrelal do pergamentu, a predstieral že nič nevidí.

"Čo keď sa mi ale nechce?" Opýtal sa znovu a Hermiona cítila stádo motýľov, ktoré jej lietali v bruchu.

Potom sa Malfoy odtiahol a na chvíľu bolo ticho a každý sme pravdepodobne riešili svoje myšlienky a vnútorný boj.

Potom sa Malfoyova ruka pod stolom usadila na jej stehne. Uškŕňal sa do pergamentu, keď videl ako som so sebou trhla a stuhla som.

Pozrela som sa na neho. "Nebojíš sa dotýkať mudlovskej šmejdky?" Opýtala sa ho roztrasene z jeho dotyku na jej stehne.

Malfoy sa na ňu pobavene pozrel. "Na tom nezáleží." Povedal a rukou jej trochu vyhrnul sukňu.

Hermiona sa na neho šokovane pozrela. Dokonca tento jeho ťah skoro nezaregistrovala.

"Čomu sa tak čuduješ Grangerova?" Opýtal sa jej keď si všimol že sa na neho stále pozerá.

"Ty...no to je asi jedno." Povedala otočila sa naspäť k svojmu pergamentu.

Malfoy jej po zvyšok vyučovania hladil stehno a Hermiona sa nemohla na vôbec nič sústrediť. Sem tam maximálne cítila intenzívny pohľad Snapa.

Draco pov

Provokačne som ju hladil na stehne. Samozrejme ma zaujímalo prečo s tým ešte nič neurobila alebo prečo mi nič nepovedala.

Ale prečo som pochopil až uprostred hodiny keď som na nej videl že sa pomaly ani nesústredí na učivo. To ma utvrdilo v tom, že sa sústredí len na môj dotyk.

Keď som to zaregistroval, začal som intenzívnejšie. Všimol som si ako slastne zatvorila oči, ako keď ja nasávam jej vôňu jabĺk.

Potom urobila niečo čo som nečakal. Svojou rukou chytila tú moju a ja som hneď prestal. Keď sa ma totiž dotkla mal  som z toho  zvláštny pocit.

Potom zazvonilo a Grangerova sa zdvihla a bez slova odišla.

Spolu to zvládneme 1.časť |Dramione| ✓ Where stories live. Discover now