34. Kapitola

14 5 1
                                    

Dívala som sa na dvoch vysmiatych ľudí, ktorí ku nám kráčali jedna radosť ruka v ruke. Bolo to zvláštne, ale obaja žiarili šťastím.. aj po toľkých rokoch manželstva im to neuveriteľne pristalo.

Okamžite mi pohľad padol na Masona. Zaujímalo ma, čo si o mne myslí po včerajšom telefonáte. Možno si myslel, že lietam v drogách, ale pri najhoršom som bola ochotná zaklamať, že som bola opitá. Čo bolo po tom, že som si vypila ešte pred obedom? Ach..

Nemohla som klamať, že nebol príťažlivý. Valentine mi v Dakote ukazovala ich prvé fotografie, keď preskakovala iskra.. Len ťažko by som našla rozdiel aj keď ubehlo už niekoľko rokov. Možno mu na tvári pribudli vrásky, ale to bolo všetko. Ani som sa nedivila, že mal tak dobrú postavu, pretože som vedela, že je nielen riaditeľom na strednej škole, ale taktiež je aj telocvikár..

Valentine pri ňom žiarila ako taká hviezda. Usmievala sa do každej strany a po chvíli sa zasmiala na plné hrdlo. V jej veku som jej závidela tak perfektnú postavu. Krátke šaty s drobnými kvetinami len pridávali na jej sympatiách..

,,Ja neverím vlastným očiam." Poskakovala vedľa mňa Ana, ktorá sa usmievala od ucha k uchu.

,,Och Bože! Gwen! Ana!" Zvrieskla na nás Val a rozbehla sa našim smerom.

Behom sekundy sa objímala s Anou. Ja som sa s menším úsmevom pozrela na Masona, ktorý predo mňa zaparkoval jeden obrovský kufor a s pobavením sa na mňa pozrel.

Vyzeral dobre z každej vzdialenosti..

,,Tvoje zlatko si nezaslúži objatie?"

,,Joj ja.. Ja som bola.."

Klamať, že som bola opitá akosi neprichádzalo do úvahy. Nechcela som, aby ma mali za alkoholičku a nedaj Bože si mysleli, že sa kvôli rozchodu s Dylanom opúšťam.

Mason ma však objal a priadne ma vystískal. Bolo to tak príjemné objatie..

,,Tak, na akého fešáka si chcela urobiť dojem?"

,,Prosím?"

Netrvalo dlho a pozrela sa na mňa Val. Taktiež ma objala a dala mi bozk na obe líca. Vyžarovala z nej tak pozitívna energia až som túžila, aby ma ňou nakazila.

,,O čom tárate?" Pridala sa ku nám Ana, ktorá sa ujala kufru. Buď v ňom pašovali dvojičky alebo sa tu plánovali presťahovať.

,,Gwen si včera fingovala rande s mojim manželom."

,,Gwen? Preskočilo ti? Kedy?" Zasmiala sa Ana akoby tomu ani neverila.

,,Mason to len zle pochopil."

Vychádzali sme z letiska. Snažila som sa ísť šialene rýchlo, ale všetci traja mi boli i tak v pätách.

,,Možno som starý, ale rozhodne viem, že si fingovala rande. Kto to je?"

,,Pre Boha. Kedy? Veď si bola doma no nie?"

,,Bolo to pred obedom." Prezradil vysmiaty Mason, ktorého to zrejme bavilo.

,,To sme boli v kaviarni,"

Netrvalo dlho a Ana sa na mňa pozrela tým pohľadom, ktorý už poznal pravdu. Vedela veľmi dobre dôvod a nebála sa ho povedať.

,,...ty si sa však zhovárala s Kevinom. Stále ste neprestali hrať tú nezmyselnú hru??"

Ona mi vyčítala niečo, na čo nemala právo. Ja som veľmi dobre vedela o jej romániku s Henrichom, ale ani raz ma nenapadlo jej niečo vyčítať alebo vyhadzovať na oči. Jednoducho som im to v tichosti priala a tešila sa z ich šťastia a lásky.

Si moja slabosťWhere stories live. Discover now