Si moja slabosť

16.Kapitola

Mala som pocit, že ubehlo niekoľko minút, čo sme sa mlčky dívali jeden na druhého. V skutočnosti ubehlo niekoľko sekúnd, počas ktorých som sa spamätávala z toho, že nesnívam.

,,Môžeš ma štipnúť, aby som vedela, že toto nie je iba sen?"

,,Musíš mať naozaj krásne sny, keď sa ti sníva o mne."

Stále som sa na neho mlčky dívala a stále som nemohla uveriť, že je v Dakote. Pred mojou hotelovou izbou.

Obrátila som sa mu chrbtom a prešla som ku nočnému stolíku, na ktorý som si pred chvíľou položila nedopitý Aperol. Dopriala som si jeden glg a obrátila som sa na neho. Stále stál v otvorených dverách čakajúc, kedy ho pozvem ďalej.

,,Stalo sa niečo na stavbe?"

Na malý moment si povzdychol i keď vyzeral rozčúlene. Zrejme moju otázku neočakával a možno ju ani počuť nechcel. Napokon však vošiel dnu, zavrel dvere a svoju batožinu hodil na zem.

,,Pokojne môžeme predstierať, že som prišiel kvôli práci. Dokonca môžeme predstierať, že tie dva bozky sa nikdy nestali, ale len ťažko budeme predstierať chémiu, ktorá je medzi nami."

,,Chémia?,"

Išiel na to akosi zhurta. Svoj pohár drinku som dopila do dna a položila som ho opäť na nočný stolík.

,,..V chémii som nikdy nebola dobrá."

,,Teraz však exceluješ."

Vykročil až som sa zľakla, že jeho kroky budú smerovať mojim smerom. Lenže on sa vybral na terasu. Teraz bol krok na mne. On za mnou priletel až do Dakoty a ja som nebola schopná prejsť tri metre za ním na terasu.

Bosé nohy som vložila do hotelových extra pohodlných papúč. Dopriala som si hlboký nádych a výdych a išla som za ním.

Sedel na záhradnej sedačke, ktorá vyzerala až príliš pohodlne. Dokonca ma lákala predstava, že si sadnem, ale pre dobro nás oboch som sa oprela o krásne čierne zábradlie. Obrátila som sa na neho a ruky som si založila na prsia.

,,Nepoznáme sa. Viem o tebe len to, že pracuješ na stavbe."

,,Vieš kde bývam. Vieš kedy mám narodeniny a dokonca vieš, že som perfektný tanečník."

Plánovala som vážnu tému, ktorá by nám otvorila oči. Lenže po jeho poslednej poznámke som sa zasmiala.

,,To nestačí. Sme len dvaja neznámy ľudia, u ktorých zafungovala krátkodobá chémia."

,,Povedz mi o sebe niečo. Sme predsa dvaja priatelia a tí by sa mali poznať."

,,Pýtaj sa. Čo ťa zaujíma?"

,,Ako dlho sa poznáš s Anou? Hovorí o tebe ako o sestre tak predpokladám, že sa poznáte roky."

,,Spoznali sme sa na strednej. Raz sme sa dali do reči na záchodoch a odvtedy sme v neustálom kontakte. Naši sa rozvádzali keď som mala takmer sedemnásť a Ana mi bola obrovskou oporou. Neustále sa hádali i keď otec sa snažil predo mnou tváriť, že sa nič nedeje, vedela som, že to tak nie je."

,,Bolo to niečo ako tvoj najhorší deň?"

Zaujímavá otázka, ktorú mi ešte asi nikto nepoložil.

,,Asi nie. Najhorší bol, keď bol súd a mňa zverili do maminej opatery. S otcom som trávila každý druhý víkend, ale stretávali sme sa tajne. Raz som otca počula ako sa s niekým rozprával a tvrdil, že mama podplatila sudcu. Vtedy som tomu neverila, ale teraz už viem, že robila aj omnoho horšie veci. Rozviedla sa s otcom aj keď ho ešte stále milovala a dala sa do kopy s bohatým egoistom len kvôli peniazom, moci a sláve."