Si moja slabosť

12.Kapitola

Hodnú chvíľu som sa dívala na hromadu papierov, ktorá kazila celkový dojem kancelárie šéfa policajného zboru. Takýto bordel som nemala ani ja a to som bola o trocha väčší bordelár ako on.

Snažila som sa mu v tom bordeli urobiť aspoň čiastočný poriadok. Nebolo od veci urobiť z rozhádzaných spisov aspoň jednu veľkú kopu, ktorá by nikomu nezavadzala. Navyše by otec rýchlejšie našiel pevnú linku a dokonca by lepšie videl na svoj notebook.

Až keď som odhrnula zopár hrubých spisov, našla som nielen kalendár, ale aj jednu fotografiu. Pri pohľade na ňu som sa až pousmiala.

S úžasom v očiach som sa dívala na dievčinu, ktorá sa na mňa usmievala. Dlhé, čierne vlasy mala stiahnuté vo vysokom cope, v ktorom mala zopnutú modrú stuhu. Na sebe mala modro-bielu uniformu, ktorú nosili všetky roztlieskavačky na miestnej strednej škole. Krátka sukňa a tesný top. V rukách držala modrobiele pompóny a až príliš sa smiala. Stála pred svojim novým a zároveň prvým autom.. Svojou bordovou kráskou..

,,Spomienky čo?"

Očkom som sa pozrela ku dverám, v ktorých stál otec. V rukách držal dve šálky, v ktorých voňala úžasná káva.

,,Aj som zabudla na tú fotku."

,,Ja nie. Hneď po futbalovom zápase si dostala svoje prvé auto."

,,Dostala?"

Kúpila som si ho z peňazí, ktoré som takmer celý život sporila. Dokonca som raz obsluhovala smotánku, len aby som rýchlejšie získala to auto.

,,Gwen, ty si si kúpila auto, ale všetky potrebné papiere som zabezpečil ja."

Predsa len som ho kúpila ja. To vraždiace monštrum, ako ho nazýval otec, mi napokon slúžilo doteraz.

Otec obe šálky položil na svoj pracovný stôl a našťastie sa posadil na stoličku, ktorá bola pre jeho návštevy.

,,Bože, teraz sa mi tá sukňa zdá byť šialene krátka."

,,Keď som to tvrdil ja, bol som prehnane starostlivý rodič."

,,Stredná bola fajn. Chýbajú mi tie časy." Priznala som s ťažkým povzdychom.

,,Mne chýba to vysmiate dievča z fotografie."

Aj mne..

,,Máš veľa práce? Pomôžem ti s nejakými papierovačkami?"

,,Gwen, som v práci a tie spisy potrebujem. Všetko je tak ako má byť. Ako sa máš ty? Maria spomínala, že ťa ráno videla v nemocnici."

Maria bola milá, ale za to najklebetnejšia ženská akú som do teraz poznala. Celé dni trávila na informáciách a dvíhala telefóny.

Počas univerzity sme museli absolvovať stáž a ja som mala toľké šťastie, že som stážovala na policajnej stanici. Mala som však toľkú smolu, že každý deň som mala čerstvé informácie ako dopadli ďalšie a ďalšie časti napínavých tureckých či mexických telenoviel, ktoré Maria sledovala.

,,Och ja," Túto otázku som skutočne nečakala. Dávala som si pozor, aby ma nik nevidel, ale Maria ma sama prekvapila. ,,...V poslednom čase mám toho dosť veľa. Bola som u lekára a predpísal mi akési vitamíny. Keď na mňa doľahne stres alebo pocit úzkosti či únavy, mám si vziať tabletku."

,,Jedna tableta na stres, úzkosť a únavu? Nemáš to z Camily?" Nad svojou otázkou sa zasmial zatiaľ čo ja som sa len pousmiala.

Radšej som si vzala šálku kávy s podtlačou rozkošných šteniat. Dopriala som si pár glgov kávy a očkom som sa pozrela na otca. Ako by asi tak reagoval, keby vedel, že som si tie prekliate lieky dala predpísať kvôli chlapovi? Podstatná informácia bola, že nie kvôli môjmu chlapovi..