Golem 2

Chapter 91

N O B O D Y

-Flashback-

Na predmestí mesta Champaign v štáte Illionois, sa v jednom z dvojposchodových domov na South Vine Street, roznášal detský spev. Desať ročné dievčatko s hnedými dlhými vlasmi, ktoré mala zapletené do dvoch francúzskych vrkočov, sedelo na zemi medzi konferenčným stolíkom a gaučom. Kreslilo si na papier svoju rodinu a popritom sa sem tam pozrelo na televízor, v ktorom bežala kreslená rozprávka o čínskej bojovníčke Mulan. Spievala spoločne s hlavnými postavami a kývala do rytmu aj hlavou. Očkom však sledovala aj svoju matku, ktorá nervózne chodila po dome a telefonovala. Ubehla už hodina odkedy jej matka zapla tú rozprávku, aby svoju dcéru odreagovala a prinútila ju zabudnúť, čo sa tu odohralo. Na nepríjemnú hádku svojich rodičov, sa dievčatko len ticho prizeralo spoza rohu obývačky a snažilo sa pochopiť, prečo sa musia toľko hádať.

Jej najobľúbenejšia rozprávka ju síce trochu upokojila a priviedla na pozitívnejšie myšlienky, ale viac ju zaujímala jej nervózna mamka. Nemala rada, keď ju takto videla. Nechcela, aby bola smutná, ale nevedela čím by ju mohla rozveseliť. Tak sa aspoň snažila nakresliť svoju rodinu šťastnú. Na papier zobrazuje deň, kedy boli naposledy všetci šťastní. Otec vymyslel výlet do zoologickej záhrady, a tak na obrázok prikreslila aj zvieratá v ohradách. Dávala si na obrázku záležať a nevyzeralo to vôbec zle, vzhľadom na to, že kreslila už nejaký ten rok a hlavne veľmi často. Bavilo ju to. Kreslenie patrilo medzi jednu z jej záľub, ktorým sa aktívne venovala.

„Tyler sa mu pokúša volať, ale takisto mu nedvíha," oznámila Mayi jej najbližšia priateľka Eleanor. Obe ženy boli najlepšie kamarátky už od študentských čias a vydržalo im to doteraz. Stále si boli obrovskou oporou.

„Dočerta," vydýchla si Maya a oprela sa o stenu. Pozorovala svoju dcéru, ako si v pokoji kreslila a bola rada, že aspoň ju nejako zabavila. Bola príšerne naštvaná na Atticusa, že znovu dopustil to, aby sa pred ňou hádali. Aspoň, že Fynn nebol doma a bol radšej u kamaráta. Ako poznala svojho pätnásťročného syna, ktorý bol na vrchole svojej puberty, urobil by tú hádku len horšou. Hádali by sa všetci traja do krvi a najmladšia Xenia by z toho mala len o to väčšiu traumu.

„Prečo od neho neodídeš, Maya? Ten chlap je príšerný a neustále ťa iba trápi," snažila sa ju poučovať Eleanor. Skúšala to na ňu vždy, keď sa stala podobná situácia. Veľmi ľahko si to však predstavovala. Jej muž bol dokonalý a nemala s ním žiadne problémy, zatiaľ čo ona sa neustále potápala do bahna manželových problémov. Bolo ťažké opustiť jeho a všetko, čo s ním má, ale nemohla povedať, že by nad tým už viackrát sama neuvažovala.

„Poviem ti to isté, čo hovorím aj Ramone vždy, keď začne s touto témou. Nie je to také jednoduché odísť od muža, keď s ním máš rodinu," stíšila svoj hlas, aby ju malá Xenia nepočula. Eleanor si ťažko povzdychla, pretože ju stav jej najlepšej kamarátky trápil. Avšak nebola to len ona. Trápila ju aj Xenia a Fynn, ktorí všetko videli a vo svojom otcovi nikdy nebudú mať správny vzor.

„Ako dlho je ten nehanebník preč?" spýtala sa Eleanor a pohliadla pritom na svojho manžela, s ktorým sa tiež niekedy hádala. Vytáčal ju niekedy do nepríčetnosti, ale oproti Atticusovi to bol čistý anjel. Momentálne ho mala chuť vyobjímať a povedať mu, aká je vďačná, že má tak dobrého muža.

„Už je to takmer hodina a nemyslím si, že sa dnes vráti. Bol opitý a povedal, že musí na pár dní zmiznúť, pretože sa mu zas nedarilo a má problémy. Chcel mi vziať peniaze a na tom sme sa hádali. Odmietla som mu ich totiž dať," vysvetlila a opäť sa snažila hovoriť tichšie.