Pavučina lží

KAPITOLA 7|

NADIA

,,Stále na teba pozerá."

,,Kto?"

,,Tristen. Neustále sa na teba pozerá," zopakuje Any.

Len so smiechom pokrútim hlavou.Napriek tomu sa ponad plece pozriem smerom, kde sa nachádza Tristenova partia.

,,Má pravdu. Ten magor na teba stále čumí," zapojí sa do rozhovoru aj Jeremy.

Dúfam, že nemôžu vidieť, alebo možno cítiť, ako moje telo zalieva pot. To, že sa mi Tristen páči takmer rok zamlčím z dôvodu, že nikdy nebol príliš obľúbený. Nie medzi ľudmi, ako som ja, alebo moja partia. Ktorú v podstate tvorí len Any, kučeravá bacuľka a môj najlepší priateľ Jeremy.

,,Nie je to magor, len...je svojský," snažím sa uviesť veci na správnu mieru a chrbtom sa opriem o teplé drevo lavičky.

,,To možno, ale práve ide sem," precedí cez zuby Any a Jeremyho hlasný povzdych mi preniká ušami.

Tými ušami, ktoré teraz svietia jasnou červenou a ja si prajem len to, aby Triestenove kroky nesmerovali priamo ku mne. Nie teraz, keď som po hodine telesnej. Sedím na lavičke ihriska a z čela mi kvapká pot.

,,Ahoj, Nadia," pozdraví melodickým hlasom.

Zasmejem sa. Na miesto pozdravu sa nahlas rozosmejem a nervózne prikývnem. Uši mi aj tento krát podráždi Jeremyho pridusený smiech. Najradšej by som sa prepadla do horúcich pekiel. Keď som bola nervózna, počínala som si rôzne. Nikdy pred tým som však neonemela. Nie až do štádia, v akom sa práve nachádzam.

,,Si v pohode?" trochu sa telom nakloní nad moje.

Po chvíľke premýšľania horlivo prikývnem.

Do pekla, Nadia! Spamätaj sa konečne!

,,Prepáč, ja len...len ma čosi napadlo a tak som sa musela..."

,,Počuj," nadvihne so smiechom obočie, čím ma na šťastie zachráni pred ďalším trapasom.

,,Chcel som len opýtať, či by sme si niekedy nevyrazili. Môžeme ísť von, do kina, kam budeš chcieť," pokrčí uvoľnene plecami, akoby dievčatá na rande pozýval každý deň.

Ak by to bolo možné, istá stránka môjho vnútra by určite vyskočila z nosnej dierky - pri najlepšom a vyfackala ma za moju naivitu.

,,I - iste," prikývnem a kŕčovito sa usmejem.

,,Tak fajn. Vidíme sa, Nadia," rozlúči sa so žmurknutím a pripojí sa k svojej partii, ktorú tvoria ďalší štyria chlapci.

,,Čo to malo byť?" vypľuje Any a celým telom sa natočí mojím smerom.

Jeremy sa v jedinej sekunde ocitne pred nami, čím vytvorí akýsi kryt.

,,Nič," pokrčím čelom.

,,Dúfam, že vieš čo robíš," zapichne do mňa prst a neveriacky pokrúti hlavou.

,,Je do neho zabuchnutá. Bez šance," odfúkne si Jeremy.

Mám pocit, akoby som sa nachádzala mimo reality a len si vypočula rozhovor mojich najlepších priateľov. Sú naštvaní a ja viem prečo. Napriek tomu je pre mňa čas strávený s Tristenom až príliš lákavý.

,,Nemôžem byť zabuchnutá do niekoho, koho ani nepoznám," stojím si za svojím a moji priatelia konečne zaregistrujú, že som tam tiež.

,,Je to najväčší grázel zo školy. Blicuje, chľastá a stretáva sa s pochybnými indivíduami. A navyše vyzerá, akoby...pre boha, ty nemáš oči, dievča?" rozhadzuje rukami Any.

Rozumiem, prečo sa jej Tristen nepáči. Zároveň ale nerozumiem, prečo sa páči mne. Alebo áno? Ako každé druhé dievča, aj mne sa vždy páčili zlí chlapci. Vo filmoch a v knihách. Nie v realite. Pretože tam to napokon vždy vyzerá úplne inak. V každej z kníh sa hlavnej hrdinke podarí zlého chlapca zmeniť. Len kvôli nej sa vzdá všetkého, čím pred tým bol. Musí byť kúzelníčka, pretože jeho charakter razom naberie úplne iný odtieň a po chlapcovi neostane ani stopy. Len jej obraz beznádejného romantika.

Mne je od začiatku jasné, že Tristen ostane Tristenom. Verím však, že jeho správanie je len určitý obranný mechanizmus. Možno štýl života, no určite nie jeho skutočná podstata, ktorú tak veľmi chcem spoznať. Nie napraviť. Spoznať a skúmať.

,,Pôjdem s ním len do kina. Nepreháňajte. Som si istá, že si tiež zaslúži šancu. A to, že vyzerá, ako...že má svoj štýl ešte nič neznamená," pokrčím plecami a pomaly sa postavím, aby som sa stihla pripraviť na poslednú hodinu.

,,Pre boha, ešte nikdy som z tvojich úst nepočula takéto sentimentálne sračky. Naša kamoška sa musela zblázniť," obráti sa na Jeremyho, ktorý sa už - už chystá čosi povedať, keď ho gestom ruky zastavím.

,,Fajn, tak ma počúvajte. Ja viem, čo si o Tristenovi myslíte a v žiadnom prípade sa ho viac nebudem zastávať, pretože som si donedávna myslela presne to isté. A tiež chápem, že o mňa máte strach. Bude to len jediné rande. Sľubujem, že ak povie len jedinú vec, ktorá mi príde podozrivá, budem vám volať a viac sa s ním neuvidím," sľúbim a Jeremy len neveriacky pokrúti hlavou.

Očividne nesúhlasí s mojim návrhom a ja mu to nemám za zlé. Any vyzerá, že tuho premýšľa, až napokon na rozdiel od Jeremyho súhlasne prikývne a rukami obopne moje ramená.

,,Nemôžeme rozhodnúť za teba, Nadia. Ale dávaj si pozor," pozrie mi hlboko do očí a spoločne sa vrátime späť do školy.

***

Často si v mysli vybavujem práve chvíle, keď to všetko začalo. Keď sa vesmír rozhodol, že môj osud začne od základov prepisovať. Presne o tom som totiž bola presvedčená. Práve ten deň mal rozhodnúť o tom, ako sa môj život skončí. Samozrejme, to som nemohla vedieť ani teraz. Aj napriek tomu, že presne viem, kde budem tráviť najbližších šestnásť rokov svojho života. Premýšľam nad tým, ako asi bude môj život vyzerať potom.

Hneď potom však túto myšlienku zavrhnem. Uvedomila som si to v momente, keď som Jeremyho videla za sklom a pochopila, že takto to bude už stále. Kiež by mi stačilo, čo som mala. Priatelia, ktorí by pre mňa urobili prvé posledné. A rovnako tak ja pre nich. Dala by som čokoľvek zato, aby som mohla vrátiť čas, no kto by neurobil to isté?

Nahlas vydýchbem a na chvíľu úplne zabudnem, kde sa nachádzam. Teda až do momentu, kým nepočujem hlas mojej spolubývajúcej. Hrubý, chrapľavý, akoby vôbec nepatril žene.

,,Prečo fňukáš?" ozve sa z postele nado mnou, načo len otrávene pretočím očami.

Nechce sa mi s ňou baviť vôbec o ničom. A už vôbec nie o tom, čo sa v mojom živote skutočne deje.

,,Nefňukám," odvetím ľahostajne a položím sa na neforemný vankúš, ktorý vyzerá, akoby na ňom predo mnou spalo najmenej sto bezdomovcov.

,,Tak čo máš potom za problém? Ja by som tu chcela spať," zavrčí, no viac jej hlas nevnímam.

Z nevysvetliteľných dôvodov nemám strach. Nie z tohto miesta a nie z tejto ženy. Jediné z čoho mám stále strach je život. Áno, presne tak. Mám strach zo života. Tak veľký a tak silný, že si prajem len to, aby som nabrala odvahu to zastaviť a možno skončiť.