30 šialených príbehov

Úloha #20

Téma: Napíšte krátky príbeh, v ktorom dôjde k rozporu medzi morálkou a city.

Slová: Drogy, dych

Postava: Chudobná zdravotná sestrička

Sledoval som svojho šéfa na jeho tiskovej konferencii s jeho veľvýznamnou a veľmi "milujúcou" manželkou, ktorú som donedávna poznal ako chudobnú zdravotnú sestričku, a premýšľal, prečo to vlastne robím, prečo si takto ubližujem, keď viem, ako to všetko nakoniec skončí. Vedel som predsa až priveľmi dobre, že som bol iba akási náhrada za ňu, niečo na zabavenie v nudných časoch, a keď už ho omrzím, keď ho omrzí šukať s chlapom, prestane sa so mnou stýkať a môžem dokonca prísť o prácu a skončiť na ulici so zlomeným srdcom. No i keď som všetky tieto riziká veľmi dobre vedel,  už som nemohol ísť späť. Bol som v tom až po uši, on bol moja droga a ja som ho nutne potreboval k životu. Bol som až do uši zamilovaný do toho kreténa, ktorý sa práve teraz pred mojimi očami na verejnosti necudne dotýkal svojej vysmiatej manželky tými svojimi veľkými, teplými a vlastne by sa dalo povedať, že dokonalými rukami, ktorými sa pred pár hodinami dotýkal mňa na verejných záchodoch, kde sme si to perfektne užili pred týmto celým.
Stáli tam spolu v tesnej blízkosti, on mal perfektne padnúci oblek v ktorom vyzeral mimoriadne dokonalo, pretože nádherne obopínal jeho svalnaté telo a ona trblietavé ružové šaty, ktoré vyzerali otrasne, ako ona celá. Do kamery s úsmevmi odpovedali na predom pripravené otázky, on sa smial tým svojim nádherným smiechom a ona škriekala akoby ju niekto pílil. Zatiaľ čo ja, ako jeho pravá ruka, som čakal kúsok opodiaľ a závistlivo sledoval jeho ženu, ktorá sa naňho až trochu divne a možno aj mierne desivo lepila, akoby bola mucha a on med. Čož by sa tak vlastne dalo povedať. Ona bola neuveriteľne otravná a škaredá mucha, šla iba po peniazoch a milovala akurátne tak samú seba, ani by som sa nečudoval, kebyže ho v skutočnosti tiež podvádzala a on.... on bol sladký ako med, aj keď moja sestra vraví, že je rovnaký ako ona, len som príliš zamilovaný aby som si to uvedomil, a odmietal som sa ho vzdať, aj keď moje svedomie mi vravelo, že to čo robíme je zlé a môžu z toho byť neuveriteľne veľké problémy pre nás oboch. Pud sebazáchovy mi tiež smutne vravel vravel, že mám tento náš divný milenecký "vzťah" ukončiť skôr, ako to urobí on a ja budem iba zbytočne viac trpieť. Lenže to sa nedalo. Aj keď som akokoľvek snažil presvedčiť sám seba aby som to konečne urobil, že to tak bude pre nás lepšie, hlavne pre mňa lepšie, nikdy sa mi to doposiaľ nepodarilo. Buď som nenabral potrebnú odvahu, alebo sa niečo pokazilo. Naposledy sa jeho žena vrátila skôr od "kamarátky", i keď ja osobne si myslím, že to bol jej milenec a nie kamarátka, u ktorej strávila noc a ja som musel ujsť oknom ako nejaká lacná kurva, i keď on ma asi tak aj bral, keďže doteraz ani nevie, že ho v skutočnosti milujem. A keď som s ním šiel pred touto konferenciou na záchody aby som mu to konečne povedal, začal ma bozkávať, pretože si myslel, že si s ním chcem dať pred zahájením konferencie rýchlovku na záchodoch a obral ma o dych i všetky slová a racionálne myšlienky. Nebolo to prvý krát a netuším, či posledný.
Keď si môj šéf zrazu všimol môj pohľad a opätoval mi ho, vyrazilo mi to dych, pretože jeho oči boli krásne a žiarivé ako vždy, okamžite mi však nenápadne naznačil, tak aby si to nikto nevšimol, že na nich nemám zízať takým vražedným a závistlivým pohľadom. Srdce zaplakalo keď som uvidel jeho viac menej nahnevaný a pohŕdavý pohľad a hneď som si musel povedať, že si za to môžem sám. Čo som si predsa sám navaril, to si musím aj sám zjesť. No nie? Jasné, že nie! Pretože toto sme si navarili spolu a príde mi neférové, že by som si to mal zjesť iba ja, sám. Áno, síce som hneď od začiatku, už od nášho prvého sexu vedel, do čoho s ním idem, že chce vlastne iba oživiť svoj život o nejaké to vzrušenie a skúsiť trochu experimentovať so svojim milostným vzťahom, ale myslel som si, že to bude trvať tak pár týždňov a potom to skončí ako všetky jeho doterajšie známosti. Lenže toto už trvalo posraté dva roky a nemyslím si, že by ho to za tú dobu čo i len trošku omrzelo. Práve naopak. Bolo to akoby bral drogy. Stále potreboval viac a viac, nikdy nemal dosť a nedokázal bez toho vydržať ani jeden blbý týždeň, i keď ja som bol na tom rovnako, takže nemám čo hovoriť. Stále častejšie sa stáva, že ma bez slova ohne niekde za kontajnermi, na verejných záchodoch, či v kancelárii, alebo ma prinúti mu vyfajčiť niekde v postrannej uličke, každý jeden deň, dokonca aj niekoľko krát. Niekedy mám aj pocit, že je stále tak dravý, vášnivý a divoký, ako po prvý krát. Alebo snáď aj viac ako po prvý krát. No nechápem to. Nerozumiem jeho pocitom, jeho myšlienkam, jeho pohľadom. Moja hlava mi dávala jasne najavo, že toto je zlé, že ma berie iba ako kurvu, ako jeho hračku na určitú dobu, kým z nej nevyrastie, ale srdce vravelo, že možno ma tiež predsa len miluje a preto sa ma doteraz nedokázal vzdať. Že možno ho aj ja tak veľmi priťahujem, rozpaľujem ako on mňa a preto je pri mne tak nespútaný a vášnivý, že aj ja som jeho droga, ktorej nikdy nebude mať dosť.
Iritoval ma ten každodenný a dlho trvajúci boj v mojom vnútri medzi hlavou, ktorá vravela veci tak ako sú správne a ako by to malo byť a srdcom, ktoré vravelo veci tak ako to cítilo a nechcelo si pripustiť, že jeho srdce predsa len nebije pre mňa ako moje preňho, že mu na mne v skutočnosti ani trochu nezáleží. Neraz mi hlava nedala spať keď mi vyčítala, prečo som znovu dal na srdce, prečo som to dovolil a poddal sa mu ako vždy a konečne mu niečo nepovedal, najlepšie to celé čo je medzi nami neukončil. A ja? Vyhovoril som sa na strach, že by ma vyhodil z práce, pritom môj najväčší strach bol, že ho už nikdy neuvidím, nepobozkám, nepohladím, nikdy nebudem počuť jeho chrapľavý hlas poznačený túžbou, hlas ktorý mi šepká ako som krásny a ako je sex so mnou úžasný či veselý hlas, ktorý ku mne v práci používa, akoby sme boli najlepší priatelia, možno niečo viac. Bál som sa, že už nikdy neucítim jeho cigaretovú vôňu často zmiešanú s vôňou mentolových cukríkov a mne to zlomí srdce, rozdrtí ho na prach a vyhodí niekde do kontajnerov, kde sme spolu veľa krát mali sex. No ja som vedel, že aj keby som mu sa to nakoniec odvážil povedať, dlho by mi to nevydržalo, pretože jeho bozkom nedokážem odolať nikdy a moje srdce by mi to nikdy neodpustilo. Preto radšej ticho hľadím do zeme a mozog mi bolestivo nahlodáva celé vnútro výčitkami svedomia, až mám v očiach dlho potláčané slzy. Ruky zatínam do pästí nahnevaný sám na seba, že som doteraz nenabral odvahu ho od seba odtiahnuť a povedať mu, že je medzi nami koniec, že sa nechávam iba nechutne využívať ako štetku aj keď som sa s ním v skutočnosti chcel raz vášnivo a jemne pomilovať ako keby sme boli v romantickom filme, pričom by mi šepkal do ucha nežné slová a to ako ma miluje, a srdce smutne sedelo v kúte, snažilo sa nejako obrániť svoje konanie a plakalo za veľkou neopätovanou láskou.

Snáď som to napísala aspoň trochu dobre a nejaký ten rozpor tam je :D