30 šialených príbehov

Úloha #6

Téma: Kúzelnícky trik s kartami dopadol úplne príšerne. Prečo? Čo sa stalo?

Slová: Stroj, reklama

Postava: Lovec motýľov

,,Tak deti? Čo keby sme si zahrali hru?" Spýtala som sa ich v polovici poslednej hodiny, hudobnej výchovy, kedy už som videla, že deti sú unavené, unudené a chceli by sa konečne hrať. Okamžite začali nadšene pokrikovať áno a rýchlo si zbalili veci do tašiek. Spoločne sme prešli na koberec vedľa stolou a stoličiek a sadli si do kruhu. Po dlhom vymýšľaní hry ktorú si zahráme bolo odsúhlasené. Vzala som papier a napísala niekoľko rôznych zamestnaní a profesií, aj takých ktoré niesú úplne normálne, ale mohli by ich baviť, a nechala nech si vyberú bez toho aby vedeli čo tam je napísané. Postupne si všetci vybrali a prečítali si to. Niektorý si hneď začali chystať veci a rôzne hračky pre ich úlohu, iný ticho premýšľali, čo urobia aby sme uhádli profesiu na papieri ku ktorú majú stvárniť.
,,Môžem začať ja? Môžem?" Spýtal sa Alex, náš najmúdrejší žiak a ja som nadšene prikývla. Deti boli z tejto aktivity nadšené a vidieť ich usmiate tváre a isky v očiach bolo na nezaplatenie. Ich smiech bol upokojujúci až nákazlivý a ja som ticho sledovala ako Alex predvádza svoju profesiu. Začal akože vyrábať nejaké stroje, používal k tomu aj rôzne hračky a potom akože stroje ukazoval deťom a pýtal sa ich či sa im páčia. Nevedeli. Po menšej mojej pomoci nakoniec uhádli, že jeho profesia bola výroba strojov. Druhá šla Amanda, triedna komediantka. Bolo to úžasné dievčatko ktoré sa snáď vedelo iba smiať. Všetkých vedeli rozveseliť a keď ju človek videl, musel sa jednoduchou usmievať. Profesia, ktorú si vybrala, jej pasovala, ale vedela som, že iná vy jej pasovala oveľa viac. Zobrala sieťku a začala do vzduchu hádzať motýľov a chytať ich. Deti sa smiali a ja som sa tiež musela zasmiať keď som si všimla ako pri tom vyvádza a snaží sa ich rozosmiať.
Po chvíli deti celé natešené uhádli, že to lovec motýľov. Mali sme ešte veľa rôznych iných profesií. Spevák, huslistka, maliar, kameraman, vytvárač reklamy, futbalista, učiteľ a veľa iných. Posledný diel Max. To čo zostalo sa mu vôbec nehodilo a ja som s úsmevom čaká ako sa s tým popasuje. Bol to kúzelník. Max bol tichý žiak. S nikým sa moc nebavil a väčšinu času trávil sám niekde v kúte. Vedela som, že to doma nemá ľahké pretože jeho otec zomrel pred dvoma rokmi na nejakú chorobu a on sa z toho ešte nebol schopný spamätať. Do školy prišiel už taký a takmer nikdy sa s nikým nerozprával. Vzal karty a začal robiť kúzelnícky trik. Zo začiatku mu to šlo, aj keď bol veľmi nesmelý ale ostatné deti to bavilo a užívali si to tak aj on sa trochu viac začal snažiť a usmial sa. Vedela som, že som urobila dobre keď som vybrala túto hru a trochu som na seba bola hrdá. Deti sa veľa vecí naučia a posunie ich to v ich živote ďalej. A to bol aj môj cieľ. Keď chcel Max urobiť ďalší trik, karty sa mi rosypali a deti sa rozosmiali. Kúzelnícky trik sa nepodaril. Všetci nahlas vykríkli kúzelník a v tej chvíli zazvonilo. Nikto však neriešil, že Maxovi sa to nepodarilo. Boli to iba deti a bolo jasné, že on kúzelník v skutočnosti nie je.
Rozlúčila som sa s deťmi a sľúbila im, že si to určite ešte niekedy zahráme. Vedela som, že deťom sa hra páči a ja som bola šťastná, že môžem deti učiť niečo čo reálne budú v živote potrebovať aj touto zábavnou formou. Takže spokojná so svojím výkonom aj výkonom detí som šla do svojho kabinetu a už teraz som sa nevedela dočkať, čo si deti vymyslia nabudúce.