30 šialených príbehov

Úloha #18

Téma: Postava by chcela stráviť mesiac v Barcelone s priateľom aby si tam precvičovala španielčinu. Ale priateľ nemá peniaze ani voľný čas na tento výlet. Pokúste sa dokončiť dnešný príbeh tak, že na konci toho obe postavy budú šťastné a spokojné...

Slová: Mikroskop, kľud

Postava: Padlý anjel

,,Chcel by som ísť do Barcelony." ozval sa Alex, môj najlepší priateľ, a otočil sa na mňa. Musela som sa zasmiať. Tento šialený a totálne bláznivý chalan ma asi nikdy neprestane udivovať. Cestovanie bolo jeho najväčšou záľubou, jednoducho jeho život, miloval ho celým svojim srdcom a chodil na cesty veľmi často. Väčšinou zobral so sebou na svoje cesty aj mňa, keďže sa mu nechcelo ísť samému a jeho rodičia sú vďaka ich úspešnej rodinnej firme pekne bohatý. Tieto zájazdy mu teda s radosťou platili, chceli aby spoznával nové miesta, učil sa nové veci, ale nečakala by som, že pár dní po jeho návrate s Londýna bude chcieť zas odísť niekam preč a oni mu to bez problémov dovolia. Len ťažko sa mi hovorilo nie, pretože som cestovala rada a s ním to bola vždy veľká zábava. Nové zážitky, nové vedomosti, nové poznatky. Rada som skúmala kultúru daných miesto a krajín, obdivovala krásy kultúrnych stavieb a premýšľala kde by som chcela raz žiť. Svet bol pre nás veľké miesto a chceli sme spolu objaviť každý jeho kúsok, aj ten najmenší či najtemnejší.
,,Prepáč Alex, ale nemôžem. Nemám na to peniaze a na rozdiel od teba ma čakajú veľmi ťažké skúšky v škole, ktorými si si ty už minulý rok prešiel. Musím sa učiť. Ak ich nezvládnem budem musieť opakovať ročník a vieš, že tá škola je sama o sebe strašne drahá a ledva ju s rodičmi a mojimi brigádami nejako splácame, dokonca neviem či si budeme môcť dovoliť kúpiť ten mikroskop, ktorý moja sestra už súrne potrebuje do školy. Nemôžem si dovoliť to nezvládnuť, nedovolia mi to, ale to ty predsa veľmi dobre vieš. Už teraz budem musieť toho veľa doháňať a ja nie som ani zďaleka taký veľký génius, že si to pár krát všetko prečítam a už to všetko budem vedieť ako ty." povzdychla som si a sledovala ho. Zosmutnel a mňa to zamrzelo. Nechcela som aby bol smutný. Ale musel to pochopiť. Keby som mohla, hneď by som s ním šla hádam aj na koniec sveta. Bolo by mi jedno kam, keby to bolo s ním. Ale kým neskončím školu, musím sa učiť.
,,Prosím! Ja ti kľudne finančne pomôžem, to predsa vieš. Kúpim aj ten podrbaný mikroskop, len poď so mnou. Sám tam ísť nechcem, to by bola nuda, už v Londýne si mi strašne chýbala, bez teba to jednoducho nie je ono. A aj ty by si si mohla precvičiť španielčinu. Však aj tú budeš mať na tých skúškach no nie? Zo školou si tiež nemusíš lámať hlavu, ber to v kľude ako ja, pretože ja ako tvoj veľmi dobrý, môžem hrdo povedať, že ten najlepší, ti zo všetkým s čím budeš chcieť pomôžem, vrátane tej tvojej školy. Naozaj. Si predsa moja najlepšia kamarátka a ja ti chcem urobiť radosť a pomaly plniť náš spoločný detský sen. Bude to zábava a aj sa veľa naučíme ako sme vždy chceli. To ti garantujem. A dlžná mi nič nebudeš, pretože mi to splatíš tvojou prítomnosťou a krásnymi zážitkami a fotkami, ktoré si tam spolu spravíme. Notááák. Proosííím!" začal na mňa robiť psie oči a ja som sa usmievala ako slniečko na hnoji a prikývla. Bola som tak šťastná, že som ho mala, že to bol môj priateľ, že bol tak dobrý človek a že stál vždy po mojom boku, nech sa dialo čokoľvek, že ma v očiach zaštípali slzy radosti.
,,Dobre. Ja s tebou teda pôjdem a ani nevieš ako rada. Si ten najlepší priateľ, ktorého mám, nie že by som ich mala viac, a chcem aby si bol šťastný. Ty si proste anjel. Môj padlý anjel. Ale nemysli si, že ťa niekedy pustím späť do neba. Nie kým si nesplníme náš detský sen a neprecestujeme spolu celý svet. A potom ma vezmeš do neba zo sebou a spolu precestujeme celé nebo." obaja sme sa rozosmiali a ja som vedela, že všetko bude dokonalé ako vždy, pretože nech už budem mať akýkoľvek problém, on tu bude pre mňa a samozrejme aj sa preňho už navždy. Sme predsa najlepší priatelia a nimi aj zostaneme ešte dlhú dobu. Preto sme sa ešte v ten deň začali chystať.