30 šialených príbehov

Úloha #1

Téma: Postava stretne v autobuse niekoho veľmi zaujímavého. A jej názor na tohto cudzinca zmení výsledok celej cesty ...

Slová: dym, skateboard

Postava: Barmanka

Unavene som sledovala cestu z okna idúceho autobusu. Oči sa mi stále zatvárali, ale snažila som sa to vydržať, pretože som nechcela riskovať, že omylom nevystúpim tam kde treba. Už sa mi pár krát stalo a nie je to nič príjemné po ťažkej noci chodiť niekoľko dlhých a nekonečných kilometrov tam kde bývam. Je totiž 6 hodín ráno a ja idem práve z práce, ktorú mám síce rada, ale občas býva naozaj náročná, hlavne keď ide o nočné.
Povzdychla som si a chytila sa za hlavu v ktorej mi nepríjemne treštilo z neustáleho hluku a nedostatku spánku. Práca barmanky býva naozaj náročná a občas rozmýšľam aj nad tým, že skončím. To však vždy hneď zavrhnem, pretože pochybujem, že by ma prijali niekde inde, keďže na lepšie pozície nemám poriadne vzdelanie. Nikdy som nebola moc typ na učenie. Skôr na ručné práce.
Už som takmer zaspávala, keď si ku mne niekto prisadol. Ani som si nevšimla, že sme zastavili. Ucítila som nepríjemný zápach dymu od cigariet. Otočila som k nemu hlavu a zistila, že to v skutočnosti nie je muž ako som si prvotne myslela Bolo to dievča. Mohlo mať tak 18. Dlhšie tmavé vlasy s modrým ombré jej padali na odhalené plecia, v ústach s čiernym rúžom mala žuvačku a sledovala svoj skateboard, ktorý držala v rukách. Tmavé modré oči jej rámovala hrubá čierna linka a na viečkach mala modré tiene. Pozrela na mňa a ja som odvrátila zrak. Bola o dosť vyššia ako ja a vyzerala naozaj dobre. Mohla som si všimnúť, že má niekoľko veľmi pekných tetovaní a piercingov. Vyzerala naozaj odvážne. Mohla som sa hanbiť. Ja som mala 23 rokov a čo som mala? Mala som krátke hnedé vlasy, orieškovo hnedé oči, žiadny makeup a vyzerala som oproti nej nudne. Môj život bol jeden veľký stereotyp, mala by som sa za seba hanbiť.
,,Čau, som Jenny. Si v poriadku? Vyzeráš akoby si nespala aspoň týždeň." Ozvalo sa vedľa mňa a ja som strnula. Jej hlas som veľmi príjemný na počúvanie a trochu chrapľavý. Vôbec sa nehodil k jej výzoru. Vlastne by sa dalo povedať, že jej hlas s jej výzorom ostro kontrasoval. Dokázala by som ho počúvať donekonečna. Ale ten zápach, hnus. Sakra na čo to myslím? Spamätaj sa. Ach to určite tá únava.
,,Lauren. Som v poriadku. Mala som nočnú tak som trochu unavená." Trochu dosť. Šepla som a odtiahla sa viac o oknu. Cítila som sa pri nej zvláštne. Aj nepríjemne, aj príjemne. Striaslo ma keď som ucítila dotyk na rameni. Otočila som sa a znervóznela ešte viac keď som si všimla, že ma sleduje skúmavým pohľadom a urputne nad niečím rozmýšľa. Pohľadom som behala po autobuse a ľudí okolo seba. Nebolo ich tu moc. Boli sme tu dokopy myslím štyria.
,,Nepoznáme sa odniekiaľ? Zdáte sa mi povedomá. Už viem! Vy ste tá rozotmilá barmanka v podniku Zlatá Hviezda!" Zvolala a ja som sa ju hneď snažila utíšiť keďže ľudia, ktorý tam boli s nami, sa na nás nepríjemne otáčali. Určite aj oni boli unavený, či už šli do práce, alebo z práce a chceli mať ticho a kľud aspoň v autobuse. Rýchlo som prikývla a sledovala okolie.
,,Čo tu vlastne robíš ty? Pochybujem, že už pracuješ a do školy nejdeš pretože sú prázdniny." Skúsila som nadviazať rozhovor a pozrela na ňu. Jej úsmev ma úplne nútil usmiať sa tiež. Mala naozaj krásny úsmev. Taký úprimný. Milý.
,,Idem za kamaratkou. Máme sa stretnúť pri obchodnom centre. Sakra už musím vystúpiť. Prepáč. Tak dúfam, že sa ešte niekedy stretneme. Dobre sa vyspi a ahoj." Usmiala sa a vybehla z autobusu, ani som jej nestihla na to nič povedať. Videla som ako si zapálila cigaretu a z úst vydýchla oblak dymu. Položila na zem skateboard a potom som už nevidela nič, pretože autobus sa pohol. Na neznámu z autobusu som zabudnúť nemohla a tak nejak som tušila, že sa ešte určite stretneme.
Na svojej zastávke som vystúpila a potom som si a keď som si chcela odomknúť som zažila jednu príšernú vec. Kľúče akosi zostali v autobuse aj s mojou taškou. Už vtedy som vedela, že toto stretnutie mi zmenu celý môj život. Ale nie tak skoro! To už som však bežala za autobusom a kričala nech zastaví.