Two Of Us [KookMin] POZASTAVENÉ

79

Jungkook

V polovici cesty som si to rozmyslel.
Chimi šiel hore a ja som tu s ním ostal dole, prisadol som k nemu na gauč a prekrížil si ruky na hrudi. ,,Hovor."

,,Čo ti mám povedať? Nevyspal som sa s ním iba som bol pri tom ako mu ho moja ex fajčila." mykol ramenami.

,,Nechápem, ako si to mohol robiť s kamarátom." pokrútil som hlavou.

,,Bože, nerobil som to s ním, jasné? ...a vtedy to nebol celkom kamarát. O svojej orientácíi rozmýšľam veľmi dlho a vtedy som ho mal rád viac ako kamaráta ale to je už za mnou, necítim k nemu nič. Vieš čo bolo blbé? Vtedy som ešte chodil s ňou." nervózne sa zasmial.

,,Naozaj ho už nemáš takto rád alebo mi iba klameš aby si sa necítil divne?" nedal som sa, pretože ma nejak nepresvedčil.

,,Hovorím ti pravdu, keby to tak bolo tak by som tu nebol a nepočúval orgazmus tých dvoch." Prikývol som mu a pobúchal ho po ramene ale on sa zameral na Chimiho, ktorý vošiel do miestnosti.

Opätoval mu pohľad a zdvihol Xayovi labku a zamával ňou.

Usmial sa spolu so mnou a ľahol si na gauč. ,,Ako mu mám povedať aby prišiel za nami?" prekrížil si nohy a vybral telefón, kde mu vyskočilo meno Choia a jeho číslo.

,,Em... príď na chatu?" zasmial som sa a oprel sa o operadlo.

,,Príď za mnou, chcem s tebou tráviť viac času?" zamrmlal Jimin a nasypal jedlo Xayovi do misky.

,,To je ono!" rozmachol rukami. ,,Od teba rady radšej pýtať nebudem, nie si romantik." pokarhal ma a zapozeral sa do mobilu, kde na ňom nerobil nič. ,,Mám mu zavolať alebo napísať?"

,,Asi zavolať?" postavil som sa a šiel k Chimimu.

Prikývol. ,,Zavolaj, cez správy ťa nepočuje."

Došiel som k nemu a zozadu ho objal. ,,Fúú... aký by bol lepší pozdrav? Ahój? Ahoj? Čau? Čauko?..." stále nám dával otázky.

,,Myslím, že to je jedno."

,,S tebou je to komplikované." rozosmial som sa.

,,Kušuj ako keby to s tebou nebolo iné, keď si odo mňa pýtal rady na Jimina: Oh, čo keď mu vsadim a nebude chcieť ísť so mnou von? Vadím mu? Vadím tebe? Asi zomriem, čo mám robiť? Keď sa s ním stretnem, mám ho objať alebo ho zvalcovať na zem?" napodobil môj hlas.

,,Drž hubu, nemusí vedieť všetko!" celý červený som mu zavŕtal hlavu do ramena.

Uchechtol sa. ,,Na pozdrave nezáleží, ide o to, aby si znel veselo, že sa s ním rozprávaš. Aby vedel, že ti zdvihol náladu, chápeš?"

,,Kook, mal by si sa hanbiť." uchechtol sa. ,,Ach Jiminie, vieš čo to bolo keď mi vypisoval každý večer, že mu neodpisuješ? Občas aj plakal že si sa naňho naštval."

,,Končím." od hanbi som mu nadvihol tričko a vopchal pod neho hlavu.

Zasmial sa. ,,Už mu volaj lebo mi tu Kookie zhorí."

,,Hej, hej." rozosmial sa a rýchlo sa postavil z gauča. Vykukol som Chimimu cez tričko a sledoval ako uteká Tae z obývačky a niečo už rozpráva do mobilu.

,,Šteklíš ma." zaškeril sa. Uchechtol som sa síce stále červený. Pobozkal som ho na rameno, potom na lopatku a vyšiel z jeho trička, ktoré sme spolu zdieľali.

,,Kde sú tí dvaja skurvenci?!" z kúpeľne sa vykotúľal naštvaný Yoongi.

Rozosmial som sa a zároveň sa naštval na Taeho, že ma na to nechal sámeho. Postavil som sa za Chimiho s tým, že je to môj štít.