Two Of Us [KookMin] POZASTAVENÉ

15

Jungkook

Celý deň som sa každému vyhýbal. Taktiež som stretol aj Jimina ale odignoroval som ho ako každý deň.
Dokonca poslednej hodiny ostáva dvadsať minút a ja sa už teraz klepem od radosti, že idem do fitka.

,,Asi si už do nich vypálil dieru." zamrmlal môj spolužiak, ktorého meno som zabudol.

Presunul som svoj pohľad z hodiniek naňho. Mykol hlavou k hodinám a potom som pochopil. Len som pokrčil ramenami a vyvalil sa na lavicu.

,,Ako sa to ty voláš?" opýtal som sa ho znudene.

,,Taehyung..." Len som prikývol a privrel oči.

,,Hej, Jungkook." niekto na mňa zavolal.

Trochu som pootvoril oči, a keď som si všimol, že som jediný v triede, tak som sa vystrel.

,,Kde sú všetci?" opýtal som sa a pretrel si oči.

,,Hodina skončila." zasmial sa Taehyung.

Vypulil som oči. Nechápem, ako ja môžem vždy všade zaspať.

,,Aha, ďakujem, že si ma zobudil." trochu som sa usmial a začal si baliť veci do tašky.

,,Pohode..." pozrel na mňa začudovane a tiež sa usmial...?

,,Čo je?" opýtal som sa a zazipsoval si svoj batoh.

,,Ale nič len... mi príde divné, že Jeon Jungkook mi práve poďakoval."

Prekrútil som očami a vybral sa k dverám, Taehyung šiel za mnou.

Otočil som sa naňho. ,,Tak ahoj." pozdravil som ho a opustil triedu.

Rýchlo som sa prezul a upaľoval k autobusovej zastávke. Prišiel som tam a Jimin nikde, tak som si sadol, vyložil nohy a čakal.

Už ma nebavilo čakanie tak som rozhodol, že mu zavolám.

,,Jungkook?" spoza búdky vykukla kučeravá hlava, vošiel do zastávky, sadol si na druhú lavičku a rovnako ako ja, vyložil nohy.

,,Máš vodu?" opýtal som sa a pozeral pred seba na cestu.

,,Nie, vypil som ju..."

,,Pôjdeme do potravín, aj ja už nemám." Jimin prikývol a nasadil si slúchadlá. Len som si povzdychol a zavolal mame.

,,Ahoj Kookie, tak ako sa máš?" opýtala sa mama celá natešená.

,,Ahoj mami, tak vpohode. Akurát sme na autobusovej zastávke a ideme do fitka." oznámil som jej a pozrel na Jimina, ktorý sa venuje svojmu mobilu.

,,A s kým ideš?" znela prekvapene.

,,S Jiminom."

,,Vážne? To som rada, že ste sa tak skamarátili, ale som prekvapená, že chcel ísť s tebou." vysmial ma, ja som pretočil očami.

,,A prečo by nemal?"

,,Pretože s tebou nechce chodiť nikto. Nechceš odísť a vždy si ešte pridávaš a tak isto aj tomu, kto je s tebou." zasmiala sa a ja som nakrčil nos.

,,Tch... Ja za to nemôžem, že ma to baví."

,,Áno, áno..." zasmiala sa. Ona nič iné nerobí, iba sa smeje.

,,Tak mami povedz, ako sa tam máte? Čo otec?" zmenil som tému.

,,Je tu nádherne. Celý deň iba relaxujeme a zajtra máme ísť na túru. Škoda, že si nechcel ísť, páčilo by sa ti tu." trochu zosmutnela.