Two Of Us [KookMin] POZASTAVENÉ

9

Jungkook

,,Naozaj si po škole?" rozosmiali sa chalani. Spražil som ich pohľadom a zahryzol sa do svojej desiaty.

,,Bohužiaľ." pokrčil som ramenami. Sedím v jedálni pri našom stole spolu s chalanmi. Máme svoj vlastný, pretože sa nikto neodváži prisadnúť si.

,,Kook, ty si teraz sám doma, však?" ozval sa Ryuka. A je to tu, ja som vedel, že to príde.

,,Nie. Rodičia ma niekam pošlú, pretože ma nechcú nechať doma samého." povzdychol som si a hlavu položil na stôl. Vlastne sa im ani nedivím, že mi nechcú zveriť dom.

,,A ku komu? Mohli ti zohnať nejakú pestúnku." poštuchol do mňa Felix. Drgol som doňho a on sa rozosmial.

,,To nie je vtipné, neviem na ako dlho tam idem." zdvihol som hlavu, podoprel si ju o ruku a zahryzol do jabĺka.

,,Škoda no, ale von budeme chodiť stále, že?" opýtal sa Sun Ri.

,,Asi hej, dám vám ešte vedieť. Idem do triedy." postavil som sa, kývol im, ohryzok hodil do koša a šiel do triedy.

Posledná hodina a potom na poškolu... a to som sa mal dnes poponáhľať domov. Chytil som sa za hlavu a pokračoval v ceste.

Jimin

Počkal som na učiteľku ako mi prikázala a spoločne sme šli do triedy na poškolu. Usúdil som, že iba ja robím problémy v tento deň.

Pokynula mi, aby som si niekam sadol a sama si vytiahla nejaké papiere.

,,Môžeš si robiť úlohy." zamrmlala smerom ku mne. Prikývol som a vybral si veci.

Dnu sa niekto dotrepal.

,,Meškáte Jeon!" zakričala učíteľka na úškrňajúceho sa debila pri dverách.

,,Aj ja Vás rád vidím." venoval jej úsmev a posadil sa úplne dozadu.

,,Ahoj, ChimChim." pozdravil ma ten kretén za mnou.

Zaškrípal som zubami a otočil sa naňho. ,,Povedal som ti, aby si ma tak nevolal." zavrčal som naň ho. Učiteľka sa zdvihla a bez ďalších slov odišla.

,,Ale Chimi, ako ťa mám potom volať?" uškrnul sa na mňa.

,,Najlepšie nijako." otočil som sa mu chrbtom a venoval sa ďalšej úlohe.

,,Nebuď drzý."

,,Nie som." zaprotestoval som a naďalej sa venoval úlohe v zošite.

,,Ako myslíš." postavil sa predo mňa a oprel sa rukami o lavicu. ,,Upozorňoval som ťa už na očný kontakt, zabudol si?" zavrčal na mňa a chytil ma za vlasy.

,,Nepamätám sa." šepol som a chytil ho za predlaktie a zápästie.

,,Tak by si si mal spomenúť, pretože druhýkrát to opakovať nebudem."

,,Ruším vám chvíľku, chlapci?" dnu vošla učiteľka.

,,Nie, vôbec." usmial som sa a odtiahol sa od Jungkooka.

Učiteľka skontrolovala hodiny na stene a Jungkook sa hodil do lavice vedľa mňa.

,,Budem vás musieť pustiť skôr. Pôjde mi autobus a ponáhľam sa domov." oznámila nám a začala si baliť veci do tašky. ,,Dovidenia." povedala smerom k nám a vybehla z triedy.

Nahádzal som si veci do tašky a pozrel na Jungkooka rozvaleného na lavici. ,,Nejdeš?"

,,Nie." odvetil mi. Mykol som ramenami a vybehol z triedy. Na autobus som nestíhal a ďalší mi šiel až o dve hodiny. Neostávalo mi nič iné ako utekať.

Rozrazil som dvere od domu a vyzul sa. Utekal som za mamou. ,,Ahoj mami, prepáč mi to!" vyhŕkol som naňu. ,,Bol som po škole, pretože mi vypadol mobil! Sľubujem, že sa to už nestane!"

,,Ahoj." usmiala sa na mňa. ,,To je v poriadku, prídu až o niekoľko hodín. Bež sa osprchovať a potom bežkaj variť." darovala mi letmí pohľad a ďalej sa venovala práci na počítači. Prikývol som, vybehol schody a odhodil veci do rohu izby. Vybral som si obyčajné tepláky s vyťahaným tričkom, nejaké čisté boxerky a vplul do kúpeľne, kde som sa osprchoval.

Zbehol som dole, skontroloval mamu pohľadom a začal variť.

❗Spolupráca s Nata_NatyOtakU❗